7.0

Filmová recenzia

Zhubnými sa stávajú nie len peniaze, ktoré prúdia hollywoodskymi štúdiami, definujú charaktery, ale i samotné filmy a ich nepravdepodobné príbehy zastierajúce skutočnosť. Ilúzie z plátna pretekajú do obyčajných dní protagonistov, prenasleduje ich sláva, vplyvné postavenie, na ktoré je rovnako krátka skúsená herečka v stredných rokoch, aj vychádzajúca teenagerská hviezda. Všetci chcú byť tvorcami, všetci chcú priniesť posolstvo, niečo znamenať, ohúriť svoj vesmír...

V pravdivom odraze však vidíme ako sa „dokonalé“ telá opité márnosťou strácajú v ilúziách a sebaklame. Cronenbergove hviezdy zapatrošili mapy k sebe samotným, krútia sa zaseknuté v cudzích rolách neschopné nájsť dvere do reality. Mapy ku hviezdam sú satirickým pohľadom na smotánku, ktorej vlastnosti sú aplikovateľné na každého z nás, vysmieva sa postmodernému egocentrikovi ochotnému odpustiť si všetko. Za trest mu odopiera nárok na lásku, šťastie, nechá ho napospas sebe samému.

Príbeh odkrýva motívy mrazivo prítomné v našej každodennej realite no zároveň sú abstraktne snové, nadimenzované, balansujúce na hrane únosnosti i uveriteľnosti. Vývoj udalostí, presné charaktery, zamotané vzťahy, ktorých amorálnosť je zdrojom najväčšieho znepokojenia, však nemožno spochybniť. Prazvláštne znepokojivá atmosféra a tajomno, ktoré režisér vytvára, spolu s dejom postupne odhaľujúcim šokujúce tajomstvá, nútia zachovať si odstup i rešpektovať režisérov maniérizmus.

Cronenberg zveličuje, burcuje a ide na doraz znesiteľnosti, expresivita spočíva v obsahu, ktorý zobrazuje, aj v intenzite s akou sa rúti. V tomto kontexte sú v súlade i odvážne melodramatické prvky, úradujúca náhoda, ktorá je neraz dejotvornou, ale i recitálie z Eluardovej poézie. Vytvára na prvý pohľad nesúrodý balík prvkov, metafor a symbolov, ktoré sú premyslene namiešané a živo spolu (i s divákom) komunikujú.

Jednotlivosti, ktoré volí na zahmlievanie a rozuzľovanie tajomstva sú funkčné, Cronenberg rafinovane navádza, zapája diváka, vzbudzuje jeho zvedavosť. Dej prirodzene graduje, postupne podhadzuje čierne skrinky svojich pasažierov, zisťujeme, že je neskoro, predurčenosť osudu ústi do fatálneho konca.

Skazonosná láska nepozná hranice, incest, neschopnosť vyrovnať sa s nočnou morou, ktorá dávno prekročila prah reality a stala sa bielym dňom. Mapy ku hviezdam v mnohom evokujú tvorbu Davida Lyncha, jeho dokonale „nepoškvrnenú“ rodinu vo filme Modrý zamat, spoločná je zaprášene nechutná spochybniteľnosť pretvárky a čistoty (Cronenbergove deti nie sú nevinné, už teraz sú závislé na sláve, posadnuté úspechom, bažiace po súťaži a víťazstve). Spoločný je i motív odhaľovania záhady a postupné prenikanie do zvrátených záhlaví svojich postáv. Ohurovanie, znechucovanie, ponáranie sa do nechcených kanálov vlastných i cudzích, sny, nočné mory, ktoré sa stávajú skutočnosťou aby postavám pripomenuli ich skazu, ich smrteľnosť a nevyrovnanosť...

Dobro a zlo, predstavy a skutočnosť dávno stratili hranice, neskrotiteľné nároky napádajúce vzťahy, túžba po pravde a voľnosti, všetko sa chaoticky mieša, statika sveta je narušená. Cronenberg neušetrí nikoho, postupne svojich hrdinov žmýka, jeden za druhým sú vsakovaní spodnými vírmi hriešneho sveta, sú križovaní vlastným „chcem“ a „byť“. Všetky snahy a motivácie smerujú k jedinému cieľu: odbremeniť sa od vonkajšieho sveta, od pravidiel, ktoré nedovoľujú dýchať, nedovoľujú ľúbiť, vážiť si samého seba, od sveta, ktorý nerešpektuje, len predpisuje svoje zdegenerované nároky, pravidlá, deliac pešiakov na dve strany, porazených a ešte porazenejších.

Čiernobiely svet pohyblivých obrázkov, príbehov, kde nejde o to, kým si, ale o to, ako veľmi tvoj údel zaujme, strhne, pohltí, zarobí na večnú slávu... No Cronenbergov svet stojí a padá na pravde, umelosť ilúzií je odhalená, pozlátkovú krásu spália výčitky svedomia, jediná zo zbraní, ktorá nemá slepé náboje. Agatha, stratené dievča je paradoxne najvyrovnanejším článkom, schopne sa stavia proti rozpoloženiu hviezd. Režisér ju poveril veľkou úlohou, vrátiť vlak do správnych koľají, aj napriek tomu, že stráca všetko, bojuje za slobodu. Skutočne pre tento svet jestvuje jediné východisko vedúce k beztiažovému stavu...? Ničota a zánik sa javia pre režiséra ako najefektívnejšie, sú síce morbídnym a melancholickým vyústením, no pre rozohranú partiu sú relevantné.

Cronenberg posúva hranice slobody, hranice lásky, skúma, do kedy je možné zneužívať pravdu a vyhýbať sa pri tom trestu. Zamýšľa sa nad tým, čo všetko je človek schopný v mene svojho cieľa opustiť, jeho hrdinovia si podrážajú kolená v tých najrafinovanejších momentoch, sú neustále strhávaní disharmóniou naoko rozprávkového sveta, ponárajú sa čoraz hlbšie do svojej temnoty, zapierajúc ľudskosť sú vlastnou krvou upísaní zlu, tento vzťah je definitívny a každý kto vstúpi do Hollywoodu, uzatvára tichú dohodu, potemnie, až sa v tej šedi napokon celkom stratí...

Cronenberg nás od začiatku premyslene sprevádza svojím bizarným bludiskom, odkrýva zdanlivo nesúrodé prvky, ktoré do seba v pravých momentoch absolútne presne zapadnú, odhaľujeme „pravé tváre“, animálne podstaty charakterov, ktoré dávno stratili zmysel pre spravodlivosť či slušnosť. Spoznávame ich tajomstvá, muky, vŕtame sa v ich chorobných stavoch, sympatizujeme s nimi, neskôr ich ľutujeme, až do momentu, kedy pred nami pod náporom okolností doháňajúcich k šialenstvu, zložia masku a predvedú vlastnú „samovraždu“.

Z krásnych tvárí sa vykľúvajú čoraz desivejšie monštrá, sú katalyzátormi zmätku zvráteného sveta, kde vládne boj o moc, slávu a peniaze. Spodné prúdy Hollywoodu sú odhalené, panuje jediný princíp, prežije najsilnejší, ten, ktorý zapredá nie len najbližších, ale i seba. Žiarivé hviezdy, dievčatá pre všetko, zapredané telá s prázdnym srdcom.., kam sú ochotní zájsť a čo všetko sú pripravení obetovať, aby dosiahli úspech, slávu...? Všetko je len márnou snahou striasť sa zlých duchov a pochovať svedomie, ktoré vedie postavy do čoraz temnejších zákutí, aby im tam potichu a potajomky priložilo k hlave ich vlastnú zbraň...

Pohrávajúc sa s hranicou reality a fatamorgány, Cronenberg buduje snový svet, ktorý je expresívnym odrazom, síce nadimenzovaným, no predsa reálnym. Aj napriek všetkým snahám nedochádza k „úľave“, Mapy ku hviezdam sú len náčrtom, z ktorého môže mať divák po skončení tupý pocit, že jeho očakávania neboli celkom naplnené.

Maps to the Stars (Kanada/USA/Nemecko/Francúzsko, 2014, 111 min.)
Réžia: David Cronenberg. Scenár: Bruce Wagner. Hrajú: Julianne Moore, Mia Wasikowska, Robert Pattinson