8.0

Filmová recenzia

Uvažoval som, ako by som najlepšie zachytil esenciu nového diela francúzskeho režiséra Michela Gondryho, ktoré je animovaným filmom o filmovaní konverzácie s intelektuálnou superhviezdou, Noamom Chomským. Napísal som nakoniec fiktívny rozhovor so samotným režisérom:

(Michel Gondry prichádza načas. Som nervózny – on je predsa rešpektovaný filmár a ja nie som ani doštudovaný novinár)

Ja: Asi to počujete často, ale Večný svit nepoškvrnenej mysle je môj obľúbený film – videl som ho aspoň desaťkrát. Som tak poctený týmto stretnutím.

(Michel Gondry si objednáva kávu a poškuľuje po čokoládovom muffine.)

Ja: Niektorých ste sklamal adaptáciou Vianovej Peny dní – mali ste obavy, že kritikov naštvete ešte viac, keď nakrútite dialógy s populárnym aktivistom a lingvistom?

(Michel Gondry sedí a vychutnáva si kávu, začínam sa potiť.)

Ja: Alebo začnime radšej procesom tvorby vašej novinky. Musím povedať, animácia je mimoriadne kreatívna. Realizoval ste ju ručne na 16 milimetrovú kameru. Hravo používate montáže minimalistických obrázkov, fotiek, rôzne objekty a dokumentárne zábery. Každé políčko skrýva čarovné detaily a nápady. Vskutku nádhera.

(Michel Gondry sa znudene obzerá po kaviarni, následne sa hrabe v starodávne pôsobiacej aktovke.)

Ja: S pánom Chomským ste konverzácie nahrali počas dvoch sérií v roku 2010. Nezdá sa vám to na druhej strane málo? Aby ste hlbšie pochopili jeho osobnosť? Nemožno povedať, že by pán Chomský odhalil priveľa z intímneho života – myslím si, že s intelektuálnou debatou môže mať divák problém sa stotožniť. Vaše otázky sa navyše vyhýbajú konfliktu, ste k vášmu debatnému partnerovi príliš nekritický – veď mal v minulosti mnoho kontroverzných názorov. Pripomínalo mi to animované videá k prednáškam z TEDU, akurát natiahnuté na stopáž celovečerného filmu. Dokáže vôbec divák tak dlho vnímať hovorené slovo bez toho, aby sa v myšlienkových pochodoch pána Chomského stratil?

(Michel Gondry si kreslí zložité obrázky do zápisníka, zjavne nepočúva)

Ja: V poriadku – raz sa to už podarilo aj Richardovi Linklaterovi, jeho geniálny Waking Life bol predsa nekončiacim filozofovaním o živote a realite. Nechceli ste však použiť aspoň viac hudby a ticha?

(zamyslím sa)

A vlastne – čo bolo zámerom vášho filmu? Život pána Chomského je načrtnutý striedmo a ak ste chceli stvoriť náučnú prednášku, tak je málo štruktúrovaná – divák sa z nej ťažko dozvie základy lingvistiky. Záležalo vám na tom vôbec? Aby ste to definovali?

(Michel Gondry utrúsi niekoľko omrviniek z muffinu na svoju kresbu.)

Ja: Musím vám však povedať – veľmi sa mi páčilo, ako humorne ste zobrazili vlastnú prítomnosť vo filme. Aj keď pán Chomský nie je jednoduchou osobnosťou na pochopenie, vy pôsobíte ako sympatický chlapík – zvedavý a zároveň dojemne neistý v komentároch, ktorými rozhovor dopĺňate. Zreteľné je aj spojenie medzi vami a pánom Chomským – obaja skúmate jazyk, len vy komunikujete obrazmi a on slovami. Pointou každého dialógu by predsa malo byť hľadanie spoločných záujmov. Namiesto klasickej biografie ste tak stvoril filmovú poéziu s fascinujúco snovou atmosférou. Možno je zbytočné ju pomenovať, možno je dôležité nechať sa ňou pohltiť od prvého momentu a jednoducho ju vstrebávať. Ďakujem vám za tento zážitok.

(Michel Gondry sa usmeje, poďakuje za milé slová a objedná muffin aj mne.)

Koniec dialógu.

Is The Man Who is Tall Happy? (Francúzsko, 2013, 88 min.)
Réžia: Michel Gondry. Scenár: Michel Gondry. Hrajú: Michel Gondry, Noam Chomsky