|
LEVIATAN |
LEVIATAN |
„Život človeka v prirodzenom stave. Je biedny, trpí osamelosťou a núdzou, je biedny, brutálny a krátky.“
Thomas Hobbes
Človek človeku vlkom, základný inštinkt prežitia determinuje spoločnosť vo všetkých zemepisných šírkach, vo všetkých kultúrach a historických obdobiach. Zvrátenú prirodzenosť spoločenských javov vystihol v 17. storočí anglický filozof Thomas Hobbes v politologickom traktáte Leviatan, kde sa zaoberá predovšetkým politickou a spoločenskou štruktúrou v štáte.
Ruský režisér Andrej Zvjagintsev sa voľne inšpiroval Hobbesovým dielom a sústredene rozvíja otázku moci a privilegované delenie práv, ktoré neplatia pre všetkých rovnako. Zobrazil systém ako prostriedok degenerácie jednotlivca. Leviatan, okrem iného, apeluje na dielo Franza Kafku Proces, kde relativizmus platných právd nepozná hranice a človek sa stáva bábkou v rukách systému. Ten vo filme reprezentuje starosta Vadim Shelevyat. Zviagincev je priamy kritik, jeho obraz spoločnosti hraničí s krutou satirou, no vzťahy, motivácie i charaktery sú doslova zamrznuté v reálnom ľade ruskej zimy, ktorá pohltí diváka a nechá nás pocítiť ju na vlastnej koži.
|
|
Zvjagintsev necháva diváka ponoriť sa do vlastných vôd, stretnúť tam bájneho Leviatana a nechať sa ním opantať, nechať sa strhnúť večným tichom chladného mora, kde by nejestvovala moc, porazení ani víťazi. Narúša všetky istoty, vrátane priateľstva, či lásky, v momente, kedy je nalomená rodina, na hrdinov sa valí spúšť. Trpia najnevinnejší, svet sa zužuje do uzavretej elipsy, hrdinovia nemajú možnosť slobodne sa rozhodnúť, ich osud je uzavretým bludiskom, z ktorého niet cesty späť, ani vpred. Režisér otvára dvere do pracovne miestneho starostu Vadima Shelevyata, veľmi delikátne pracuje s karikovaním, či hyperbolou, všetko dávkuje tak, aby nebola narušená autenticita a uveriteľnosť. Skorumpovanosť lokálnej politiky je zmenšeným obrazom patriarchálneho Ruska, ktorému vládne moc bohatých.
(Bez)moc má dramatický dopad na Koliu, ktorého postupne rozhlodáva nezmyselná nespravodlivosť byrokratického systému. Výkonná moc miestnych funkcionárov je prototypom mafie, uzavretá komunita „bratov“, úplatkárstvo a „plastickosť“ zákonov, ktoré sa dajú za každých okolností prispôsobiť v prospech najvyšších, sú verným zobrazením fungovania politických vzťahov nie len v Rusku, ale aj na Slovensku.
|
|
Andrej Zvjagintsev sa dôsledne vŕta v problematike boja proti autoritám, proti nespravodlivosti. Jeho človek- voš, romanticky vykročí do boja, no jeho odhodlanie naráža na krutú realitu, kde absentuje spravodlivosť a priateľstvo i láska sú len holou pózou. Kolia sa ocitá pod rozbúrenou hladinou ľadového mora, bez lásky, spravodlivosti, cti, bez domova, o ktorý tak neúprosne bojuje.
Leviatan je nie len podobenstvom spoločnosti, je predovšetkým intímnym prienikom do podstaty vzťahov. Kolia je hlavnou premennou vo viacerých rovniciach, vymedzuje sa voči synovi, manželke i svojmu priateľovi, voči tajomstvu, ktorého odhalenie je bodom zlomu. Dej je nepredvídateľný, asociatívny a metaforický zároveň, no i napriek tomu je rozprávanie veľmi priamočiare a tematicky zacielené.
Zvjagintsev je minimalistický, dôsledne si dáva na čas. Veľké celky majestátnej prímorskej krajiny, s ktorou sú postavy, ošľahané mrazom a vodkou, oddane zrastené, vytvárajú silnú atmosféru. Neútočí na emócie diváka, tie sa dostavia neskôr, paradoxne po tom, ako film spracujeme intelektuálne. Kolia je tragéd predurčený milovať drastickú majestátnosť skál a mora, ich smútok. Leviatan doznieva dlho a intenzívne a sme ochotní uveriť Zvjagintsevovej predstave o bájnej morskej oblude...
Leviathan (Rusko, 2014, 140 min.)
Réžia: Andrej Zvjagintsev. Scenár: Andrej Zvjagintsev, Oleg Negin. Hrajú: Alexej Serebrjakov, Elena Ljadova, Vladimir Vdovitchenkov, Roman Madjanov, Anna Ukolova
