7.0

Filmová recenzia

Oproti kráča evidentne stratená babka. Kalný pohľad a zmätenosť. Veď pomôžem, dobrých skutkov nie je nikdy dosť. Karma možno dvakrát vráti a fešande z víkendu sa konečne dovolám. Pri pravidlách filmu Neutečieš by však podobný výjav dopadol inak. Babka je prešibaný prízrak, ktorý zo mňa spraví plnku do truhly. Taká automatika. Že prečo? No, fešanda zo soboty :)

Film sa totiž pohráva s parádnou ideou prenášania prekliatia pohlavným stykom. To sa stane aj mladej Jay, ktorú takto „nakazí“ jej milenec. Aby sa zbavila prenasledovania, musí sa rýchlo vyspať s niekým iným. Začína sa pre ňu nová životná etapa, plná strachu a neistoty. Pomalá, no vytrvalá zubatá si pre ňu môže prísť kedykoľvek.

Režisér David Robert Mitchell, ktorý je aj autorom scenára, v podstate vháňa svoje postavy do promiskuitnej polohy. Problémom pre ne je skutočnosť, že aj keď sa smrtiaceho prízraku zbavia, stále ho môžu vidieť, napríklad ako vraží osobu, ktorej prekliatie sami venovali. Bludný kruh, ktorý je zmesou Final Destination a Pošli to ďalej, sa tak nikdy nekončí. Jay sa síce snaží v sprievode svojich sestier a kamarátov o nečakaný zvrat, no pravidlá sú striktne dané a vzniká priestor na hororové pasáže. Tých je však málo. Aj keď je idea veľmi pôsobivá, do hororového smeru ju to veľmi neťahá.

Atmosférou však horor veľmi pripomína. Symbióza vizuálu a hudby je úchvatným výletom do krajiny neustáleho obzerania sa poza plece. Kamera sa často pasuje buď do polohy samotného prízraku alebo je priestor vyobrazený dlhými zábermi. Najpôsobivejšou je „tristošesťdesiatka“, napríklad už v úvodnej scéne. Hudobná zložka sa do filmu takmer nehodí, pretože prevyšuje všetky ostatné aspekty. Je akousi retro zmesou industriálu z 80. rokov a pocitu brigády na montážnej linke v Peugeote.

Nelogickosť scenáristických riešení však podkopáva celkový dobrý dojem. Príbeh by mi na papieri prišiel prinajmenšom zvláštny, nakoľko ho zaujímavým robí skôr spracovanie. Postavy sa často správajú iracionálne (scéna s bazénom, samotné napadnutie prízrakom) a ich vykreslenie nie je vierohodné, aj keď v zásade nepôsobia stupídne, ako je tomu v takmer každom podobnom filme. Pozor aj na grcný milostný trojuholník. To tu ozaj byť nemuselo.

Taktiež pri pomyslení na samotnú podstatu prekliatia vyvstáva otázka o jeho pôvode. No film sa tomuto vysvetľovaniu nevenuje. Významná je skôr symbolická rovina, kedy je celé univerzum zrkadlením deviácie, sexuality a frivolného životného štýlu mládeže. Spomínané 80. roky sa dajú interpretovať aj ako odkaz na ochorenie AIDS a pri väčšej pozornosti si všimnete typické fľaky na pokožkách hlavných predstaviteľov. Melancholické odkazy na úpadok fungujú aj vďaka prispeniu vyobrazenia zdevastovaných predmestských častí Detroitu. Nuž, Mitchell sa zrejme mierne inšpiroval u Jima Jarmuscha.

Občas zvyknem používať paralelu s filmom Vymedzený čas v štýle super námet – spracovanie katastrofa. Neutečieš je na tom skôr opačne. Filmárska vízia je vskutku výborná, námet a scenár sú zaujímavými skôr v druhom pláne, než na prvý pohľad. Film sa však v doznievajúcom suchom období oplatí vidieť. Chytro, kým do kín pred letom prídu plánované pecky.

It Follows (USA, 2014, 94 min.)
Réžia: David Robert Mitchell. Scenár: David Robert Mitchell. Hrajú: Maika Monroe, Keir Gilchrist, Daniel Zovatto, Jake Weary, Olivia Luccardi, Lili Sepe