MALÝ DRÁČIK |
MALÝ DRÁČIK |
Malý dráčik je nový európsky animák. Má jednoduchú animáciu, ľahkú zápletku, pár piesní a o deň vám asi vyšumí z hlavy. Ale menším deťom sa môže celkom páčiť, lebo hlavné postavy sú milé, ich charaktery čitateľné a ľahkú zábavu doručia.
Na Dračom ostrove žijú dve skupiny drakov: červení a oranžoví. Červení sú gurmáni a najradšej by videli tých druhých na tanieroch, oranžoví sú skôr chrabrí a majú iné záujmy. Tam v diaľke je veľká hora, kde žije manželský pár a ich smradľavý kamoš. No tu dole sú traja malí hrdinovia: Kokosík je lietajúci drak, no nelieta. Červený Oskar má zložiť skúšku dospelosti tým, že zhltne kamoša Pažroša, čo sa mu nezdá, lebo zistil, že je vegetarián a dikobrazka Matilda sa k nim zrazu prikmotrí. V hre je totiž ohnivá tráva a sopka v diaľke môže čoskoro vybuchnúť, keď sa trio vydalo do sveta...
Malý dráčik chce primárne baviť a na poučovanie či hlbší presah si nerobí nárok. Áno, má náznaky tolerancie, že každého treba akceptovať, aký je, no to je všetko. Trojica Kokosík-Oskar-Matilda sa musí vydať čo najskôr na cestu, aby zažili množstvo nástrah i zvládli mnoho prekážok. Divákovi sa to bude zdať inak: je tu pripravená séria atrakcií, povinne voliteľných bodov v scenári a dej pripomína skôr videohru: každých 10 minút vymeniť prostredie (level), raz za 20 nasadiť akciu, aby sme v kine nedriemali a nejako sa dostať za 80 minút na koniec. Nemôže chýbať veľké finále a možno sa zažehná aj konflikt medzi dvomi tábormi či všetci zistia, že dokážu spolu žiť...
Áno, Malý dráčik je vlastne predvídateľný animák. Veľké sváry i menšie epizódy sa postupne riešia, ale čo vás možno viac zarazí: každú nuansu, každý náznak dokážete odhaliť aj vy ako dospeláci v sále. Vidiíte na zemi hrable? Do 20 sekúnd musí na ňe niekto stúpiť. Padne varovanie, aby na púšti hrdina nikam neskákal, lebo je to nebezpečné? Chytí záchvat, začne skákať a jasné, niečo ho musí zožrať! Je stále omieľané, že ohnivá tráva je vzácna a nemožno ju rozhadzovať? Iste, a vedľajšia postava ho berie ako úplnu samozrejmosť. Očakávané momenty prídu: hrdinovia v kríze i zbabelci nájdu odvahu.
Deju nie je veľa, takže si tvorcovia vypomohli niekoľkými pesničkami. V nejednom animáku by som kritizoval, ako zdržujú, no tu vhodne vyplnia stopáž. Sú dobre aranžované, preložené a posunú nás ďalej. Animácia patrí k jednoduchým: prostredia, farebná paleta, ani postavy neprýštia detailom – ale dráčikovia majú detaily typu slnečné okuliare či smiešny širák na hlave, vytrčajúci zub, divný uškľab a iné, ktoré pobavia všetkých. V tomto smere dosiahli Nemci zaujímavý animačný bod: nepotrebujú byť kvalitní, detailní, stačí mať pár nápadov.
Je škoda, že ich nepretavili do niečoho zaujímavejšieho ako tuctového príbehu s divným konfliktom a jednou púťou kamošov. Pár ideí predvedú, ale je tu veľa vaty a občas divný moment (dať animáku násilie ako ťah vpred, je už zvláštne). Pritom slovenský distribútor nasadil silný dabing so zvučnými hlasmi – niektoré sú zámerne upišťané, iné pôsobia ladne, odviedli kus práce. Len predloha by si zaslúžila byť na vyššej latke kvality v žánri, nie iba oscilovať okolo priemeru.
Der kleine Drache Kokosnuss (Nemecko, 2014, 85 min.)
Réžia: Hubert Weiland, Nina Wels. Scenár: Mark Slater, Gabriele Walther.