SINISTER 2 |
SINISTER 2 |
Pokračovanie krvavého odkazu démonického Bughuula je späť. V tohtoročnom Sinister 2 režisér Ciaran Foy nadväzuje na vyšetrovanie záhadných úmrtí rodín, z ktorých sa zakaždým zachoval jeden pozostalý – nezvestné dieťa ako autor vražedných videonahrávok. Scott Derrickson sa presunul z režisérskej stoličky do roly scenáristu, čo je po jeho rozpačito prijatom a smiešne kriminálnom Zbav nás zlého určite lepšie, hoci jeho Sinister z roku 2012 bol príjemnou temnou udalosťou, nehovoriac o snímke V moci diabla, kde sa vynikajúco skĺbilo pútavé právnické prostredie s vymietačskou problematikou.
Sinister 2 očividne žmýka mýtami opradeného démona Bughuula a ťaží z uhrančivého nápadu náhodného zhmotnenia krabice so starou premietačkou a páskami, na ktorých sú natočené rituálne hromadné vraždy rodín. Do popredia sa tentoraz dostáva matka Courtney (Shannyn Sossamon) s dvoma synmi, aby sa v bývalom príbytku zavraždených Oswaltovcov ukryla pred tyranským manželom.
Filmu ale nedodáva potrebnú vážnosť žiadna ústredná postava ako to bolo v prípade Ellisona Oswalta (Etha Hawke), tvrdohlavom spisovateľovi pátrajúcom po záhadných vraždách. Opraty berie do rúk polohumorne ladený „zástupca šerifa atď.“ (James Ransone), ktorý Ellisonovi v jednotke pomáhal. Tento teraz už detektív na voľnej nohe sa pokúša napredovať v Ellisonových stopách, no väčšinou naďabuje na postavu samotného Bughuula (Nicholas King).
Démon tu dostáva väčší obrazový priestor, no o moc viac sa o ňom nedozvedáme, len lacno mrhá ľakacími momentami poistenými zvukovým efektom. Podobne je to v prípadoch ďalších detí s ďalšími krvavými nahrávkami, ktorým odoláva Courtneyin syn Dylan (Robert Daniel Sloan). Jeho dravší brat Zachary (Dartanian Sloan) charakterovo dosť slabo poukazuje na svoju nebojácnosť a postava ich pošahaného otca zbytočne prináša do príbehu ďalšiu krutosť či odkazuje na súčasný neblahý stav matky s deťmi.
Horory s mytologickým pozadím vždy oživí fundovaná osoba, vysvetľujúca historické pozadie. Postava profesora Jonasa sa do dvojky kvôli bližšie nešpecifikovanému zmiznutiu nedostala, nechala aspoň chabý dôkaz desivého vyčíňania detí v podobe amatérskeho rádioprijímača so strašidelným záznamom. Tentoraz sa nič podstatné nevysvetľuje, dej napreduje s postupným premietaním vrážd, no prvotný mrazivý efekt z jednotky sa už nedostavuje, sme len svedkami, ako rôznorodo a pri akých rodinných príležitostiach ku kynoženiu dochádza. Bughuula autori príliš tlačia do popredia, no robia zbytočnú prácu, lebo jeho tajomnosť spočívala práve v zákulisnom prostredí filmov, teraz sa však okato premáva vôkol detí a nudí.
Sinister 2 si vďačne prepožičal z jednotky kvalitný nápad, obstarožný vzhľad amatérskych nahrávok, no príliš veľa strašidelných detských postáv a zastrešil to nie práve najšťastnejším sociálnym rámcom Courtneyinho života. Sinistrový ošiaľ má okrem dobrého námetu na svedomí výrazná hypnotická hudba. Tú od legendárneho Christophera Younga z jednotky vystriedalo duo Tom Hajdu a Andy Milburn (tomandandy), snažiace sa zachovať tranzový rytmus i nasamplované vokály (jeden track z jednotky úspešne prenikol i do Sinister 2 pri záverečných titulkoch). Zaspomíname si na hektické Ellisonove časy, poľutujeme údel obetavej Courtney. Fandíme rozpačitému zástupcovi šerifa, no už raz videného sa nedokážeme pri hutne odkojenej dvojke dostatočne báť.
Sinister 2 (USA, 2015, 97 min.)
Réžia: Ciarán Foy. Scenár: Scott Derrickson, C. Robert Cargill. Hrajú: James Ransone, Shannyn Sossamon, Robert Daniel Sloan