|
MUŽ VO VLAKU |
MUŽ VO VLAKU |
Španielsky režisér Jaume Collet-Serra sa opäť divácky úspešne spája s írskou akčnou ikonou – hercom Liamom Neesonom. Táto dvojica sa už zišla pri žánrových repetíciách Neznámy (2011), Non-stop (2014) či Nočný bežec (2015).
Hoci Serra vošiel do povedomia mrazivou Sirotou (2009) a predtým si správne „natopil“ tony vosku pri marení „duchaplných“ tínedžerských životov v Múzeu voskových figurín (2005), posledné roky mu učaroval práve Neeson a pre neho charakteristický zachmúrený hrdina spravodlivosti. Samozrejme, s búchačkou v ruke a na starnúceho klaďasa excelentnou bitkárskou kondíciou.
Máme tu ešte 2 roky starý Smrtiaci príliv (2016), ale vzhľadové vnady Blake Lively ho nechali kdesi na polceste medzi sledovaním prírodných krás a otravne útočiacou žraločou „obludou“.
Takže, Serra opustil hororové vody, dúfajme, že nadobro. Lebo zo spomínaného tandemu Serra-Neeson vždy napokon vznikne žánrové klišé, no veľmi príjemne pozerateľné. A tým pádom sa im vždy po akciechtivom publiku sľubne hrabne a predložia im vytúžené napínavé chvíle. Tohtoročný Muž vo vlaku si zobral na mušku tému stereotypného cestovania do práce a späť domov.
Cestovanie vlakom, tzv. commuter trainom, poskytuje snímke pestrú paletu cestujúcich, z čoho scenár vyťažil dominantný obraz väčšinovej spoločnosti, ako sa rok čo rok, deň čo deň presúva z domu na pracovisko a naspäť, obklopená tými istými účastníkmi podobného osudu.
Náš ústredný hrdina Michael McCauley (Liam Neeson) takto dochádza do svojej poisťovne už 10 rokov. Stále sa ale vnútorne nevyrovnal s odchodom zo svojej domovskej policajtskej kariéry. Treba ale zabezpečiť rodinu – syna prahnúceho po solídnom vzdelaní a milovanú manželku. V jeden zlomový deň však stretáva vo vagóne tajomnú „psychotesterku“ (Vera Farmiga), ktorá mu vysvetlí neobvyklú úlohu. Za neskromnú odmenu má vo vlaku v priebehu chodu stanicami nájsť podozrivú osobu s taškou...
|
|
Toto je základná premisa filmu, ktorý pokračuje, samozrejme, občas rukolapnými, občas vyšperkovanejšími, zisteniami, koho z cestujúcich vylúčiť. Liam Neeson hrá presne vo svojom ľudsky hrdinskom nastavení. Jeho Michael bojuje so svojou humanitnou základňou voči nekompromisne nastolenému zadaniu. Cesta vlakom sa stáva osudnou nielen fyzicky niekoľkým cestujúcim, ale samotný scenár jej vtlačil pečať „osudovosti“ v zmysle bežnej pohnútky zbaliť prachy, za čo sa však ich majiteľ musí zodpovedať vlastnému svedomiu.
Bežné akčné tempo filmu spočiatku ustupuje nutnej introdukcii prostredia, neskôr napätie v Michaelovej hlave graduje, čo je najlepšou i najnapínavejšou časťou Muža vo vlaku. Posledná tretina sa nezaobíde bez klišéovitej akčnej smršte, hoci jej usilovne sekundujú troška banálne momenty prekvapenia. Snahu o silnejší presah myšlienky, ako veľmi sme so svojím osudom osamelí v guči vlakových dlhoročných spolucestujúcich, spoľahlivo pohlcuje aktuálna akčná situácia.
Paranoidné označovanie neznámych pasažierov ako potenciálnych terčov nebezpečenstva a neustále sledovanie jeho počínania na diaľku vcucáva diváka do bezprostredného napätia. To sa bravúrne darí budovať nielen zručnou kamerou Paula Camerona, ale aj prezentáciou rôznorodosti a nevypočitateľnosti cestujúcich vo vlaku.
|
|
Serra s Neesnom predložia divákovi patričnú dávku napätia. Banálnosťou okolností sa film ale dostáva do nezáživných koľají všadeprítomnej korupcie. Skutočne len na prvé zhliadnutie ide o pozerateľné stupňovanie napätia a reálne vlakové koľaje ubiehajú nebezpečne rýchlo.
Dostávame presne naporcovaný vnútorný osobnostný rozpor a pútavú vagónovú tieseň. Presne zvládnuté emócie a jasný odkaz hrdinskej nezapredanosti. Ošatené zbesilým vypočítavaním vhodných kandidátov. Žiadna osobnostná katarzia sa nekoná a divák dostane presne taký koniec s akým ráta.
The Commuter (UK/USA, 2018, 105 min.)
Réžia: Jaume Collet-Serra. Hrajú: Liam Neeson, Vera Farmiga, Patrick Wilson, Jonathan Banks, Sam Neill...
