FAKJÚ PÁN PROFESOR 3 |
FAKJÚ PÁN PROFESOR 3 |
Fakjú pán profesor za posledné roky prerástol na malý kult. Hoci nemeckú kinematografiu nesledujem pozorne ako v minulosti, táto produkcia jasne zapadá do súčasného prúdu, ktorý nemá problém vytvoriť si nových hrdinov a byť absolútne cool. Zachádza v ňom tak ďaleko, že niektoré slová sú aj ponechané v angličtine a vzniká pestrá nemecko-anglická vrava, o ktorú u nás v dabingu prídeme.
Tým, že sme sa dostali už k tretiemu dielu, je cítiť sčasti aj mániu pokračovaní a vyčerpanie látky. Druhý diel sa úspešne snažil presunúť dianie na výlet a exteriérov, trojka sa tvári ako návrat k základu, no už nemá toľko originálnych prvkov ako minulé filmy. Vymieňa jednu ženskú postavu za druhú, nestačí to však na celkové osvieženie, lebo film kvári súčasne aj dlhá stopáž – napchať veľa situácií do 120 minút sa síce podarilo, ale za cenu nie príliš dobrého tempa.
Premisa je z istej časti kópiou jednotky: Zeki Muller sa stal učiteľom proti pôvodnej vôli, no napokon sa mu podarilo dotlačiť istú časť študentov k úspešnej maturite. A tento raz má podobný cieľ: bizarné postavičky stredoškolákov, lenivé a neochotné podriadiť sa štýlu treba dokopať k maturite. No ohrození sú aj učitelia, lebo sa boja, že prídu o prácu a navyše gymnáziu hrozí aj zatvorenie v ďalšom roku kvôli nedostatku študentov. A ani apatický postoj riaditeľky nepomáha situácii. Zeki s novou posilou vyráža do projektov, netradičných riešení a popri absolvovaní školy chce celkovo pomôcť ľuďom aj v živote.
Nuž, kriminálna minulosť Zekiho je už nadobro pasé, takže sa môžeme naplno venovať vzdelávaniu. Je na mieste oceniť snahu tvorcov, ktorí sa pokúsili vyvariť koncept ešte raz, s lepšími postavami, no už sa im nepodarilo vyhnúť určitému opakovaniu. Hoci noví diváci by nemuseli toľko šomrať, fanúšikovia sa už neuspokoja iba s repete známej schémy. Nová postava v podaní Sandry Huller z Toni Erdmanna má istý potenciál, ale autori ho využijú iba spolovice, lebo zo začiatku robí ešte väčší bordel ako žiaci.
V celej stopáži sa však nájdu viaceré dobré momenty. Neúnavná snaha posielať žiakov do súťaží, kde by mohla vyniknúť ich kreatívna (a súčasne búrlivá stránka) je dobre využitá, nebezpečné vyzerajúce testy sú skôr povinnou jazdou a kampaň proti šikanovaniu sa ukáže byť celkom vhodne inštalovaná. No mnohí sa budú viac sústrediť na netradičné Zekiho metódy, kde vedie čipovanie študentov (kvôli ich neustálemu blicovaniu) a neskôr sa dostanú na povrch aj erotické či rektálne línie a tie už tradične chcú balansovať na jemnej hranici drzého a nevhodného – a tu viaceré vypália naprázdno. Môže za to určite strih, ktorý nielenže neustrážil 119 minút materiálu – do filmu pustil viac ako by musel a viaceré scény by sa mohli pokojne vystrihnúť, lebo nie sú príliš vtipné.
Čo nejedného diváka prekvapí, je aj nevyrovnaná réžia. Povinné morálne momenty sa striedajú s tými bláznivými, no s výnimkou šikany a dorazeniu k maturitnej páske tu ostáva len málo posolstiev, oveľa viac prevažujú bláznivé prvky. Isteže ich vo veľkej miere čakajú aj diváci, no takto je to nevyužitá šanca a Nemci radšej ostali na ploche politickej nekorektnosti – strieľajú si z utečencov a menšín, ich humor nie je príliš vyberavý a hoci aj po 20 rokoch nemeckých komédií sme si už na všeličo zvykli, neraz chcú prekročiť isté hranice, čo nebude každému po srsti.
Áno, v tom tkvie celá pointa série Fakjú, pán profesor. Priniesť bláznivé situácie, otočiť disciplínu, aby sa mohla opätovne vytvoriť a aj medzi chuligánmi sme našli pár dobrákov ochotných pracovať na svojej budúcnosti či robiť dobré skutky. Akurát trojka viac varí z osvedčeného, ako typické pokračovanie tlačí na pílu nevyberaných vtipov, ako na lepší scenár.
Fack ju Göhte 3 (Nemecko, 2017, 120 min.)
Réžia: Bora Dagtekin. Scenár: Bora Dagtekin. Hrajú: Elyas M'Barek, Katja Riemann, Jella Haase