NA STRECHE |
NA STRECHE |
Pred piatimi rokmi prvýkrát obsadil režisérsku stoličku. Opustil herecké nálepky režisérov Janáka či Vorla. Jiří Mádl prepol na citovo podmaňujúcejší level a vyskúšal si, aké je režírovať napríklad takého Ondřeja Vetchého. Snímkou Pojedeme k moři (2014) cez detskú optiku vyzval svet dospelých, aby sa vtipne podieľali na vážnych peripetiách života a úprimne vystupovali pred nekompromisným okom kamery.
Aktuálne dokazuje svoje režisérske zručnosti vo svojom druhom filme Na streche (Na střeše, 2019). Do pozornosti postavil schválne nesúrodú dvojicu nevraživého českého dôchodcu a vietnamského chlapca. V podaní Aloisa Švehlíka a Duya Anha Trana v ľahkom zbližovacom tóne rozdiely vekového i národnostného razenia sprostredkúva jednoducho a výstižne. Nehraní pointy spôsobom Clinta Eastwooda, viac problematiku hádže na lopatu a servíruje ju zmierlivejšie. Do českých reálií vtesnáva bájne Gran Torino (2008), odbremeňuje ho od nabubrelého patriotizmu a bičovaného „tasenia koltov“. V malom pražskom byte sa odohráva citlivé, no trocha nudne servírované, spolunažívanie bývalého učiteľa Rypara (Alois Švehlík) a nelegálneho prisťahovaleckého chlapca Sunga (Duy Anh Tran).
Škoda, že sa stalo pravidlom, aby sa obdobná téma spracúvala zásadne interkontinentálne. Akoby sociálne či generačne nebolo na výhradne domácej pôde do čoho pichnúť. Na streche sa, našťastie, stretli svojsky vykreslené postavy. A hoci u pána Švehlíka neprekvapuje, ako statočne a vierohodne sa „eastwoodovsky“ mračí, príbeh vo svojej vyjadrovacej schematickosti naberá na pozerateľnosti hlavne zásluhou Duya Anha Trana. V jeho prípade sa rodnou vietnamčinou podmienená komunikácia perfektne pretavuje do výstižného, často jednoslovného, perlenia v dialógoch.
Komorne ladený príbeh dvoch osamelcov spestruje len niekoľko vedľajších postáv: mladý susedský pár, otravný správca bytovky či Ryparov syn, ktorého si zahral reálny syn Aloisa Švehlíka David. Práve susedia v podaní Vojtěcha Dyka a Márie Bartalos mali byť tou najbližšou pohybotvornou zložkou príbehu, aby sme neboli stále zavretí s hlavnými aktérmi za dverami bytu. Scenárista Mádl ich ale navrhol čisto schematicky pre zatraktívnenie deja, ako nejako sa hašteriacich parterov, z ktorých si ženská polovica zahrala trocha viac, aj to len ako príbehová barlička, ktorá sa zjavuje a vytráca. Dyk dostáva hlavne herecky šancu pozdvihnúť Bartalosovej mdlý prísun, no jeho postava má málo priestoru.
Druhý Mádlov film síce na poli kreativity výrazne zaostáva za hravosťou Tomáša Hrabského v jeho Pojedeme k moři, predsa len zostáva verný jemnej poetike medziľudských vzťahov. Ponúka úsmevné momenty v dobre známom prostredí susedov, priateľov a rodiny. Remeselne sa herec a režisér postupne etabluje do profesionálnejšej úrovne, no občas nezvláda nastolenú filmovú situáciu tak, aby bola scéna nadupanejšia. Vtedy zarezonujú či už slabšie dialógy, alebo príliš očakávateľné rozvíjanie deja. Náladou však široké publikum určite poteší, pretože danú tému sprostredkúva zrozumiteľne a láskavo, aby si divák pri jeho sledovaní predovšetkým oddýchol.
Na střeše (Česká republika / Slovensko, 2019, 100 min.)
Réžia: Jiří Mádl. Scenár: Jiří Mádl. Hrajú: Alois Švehlík, Duy Anh Tran, Vojtěch Dyk, Mária Bartalos, Adrian Jastraban, David Švehlík...