|
KLIATBA KVÍLIACEJ ŽENY |
KLIATBA KVÍLIACEJ ŽENY |
Svet nešťastného ducha krásnej Mexičanky La Llorony odkrýva aktuálna Kliatba kvíliacej ženy. Píšu sa 70-te roky minulého storočia a režisér Michael Chaves umiestnil prejavy plačúcej La Llorony do prostredia sociálnej pracovníčky Anny, vychovávajúcej dcéru Sam a syna Chrisa. Anna (Linda Cardellini) už roky dohliada na nešťastníčku Patriciu (Patricia Velasquez) a pomáha jej s deťmi v ich neľahkej sociálnej situácii. Ustálený život naberá obrátky, keď sa Patriciine deti ocitnú v nebezpečenstve, pretože začujú plač, ktorý podľa dávnej legendy o La Llorone signalizuje blízku smrť...
Americký režisér Michael Chaves svojou La Lloronou po prvýkrát prispieva do Wanovho Conjuring Universa s tematicky úplne samostatným kúskom. Tajomná žena z minulosti prahnúca po deťoch sa mihla aj v jeho krátkom horore The Maiden (2016). Do celovečernej podoby ju rozvila scenáristická dvojica Mikki Daughtry a Tobias Iaconis (romantická dráma Five Feet Apart, 2019). Horor o La Llorone, ktorá zo žiaľu nad manželovou neverou utopila vlastné deti a následne spáchala samovraždu, vychádza z tohto trestuhodného a necitlivého zločinu. Je však dostatočne silným, aby sa ním strašili generácie a aby vystačil ako námet na zrod celovečeráku.
V Kliatbe kvíliacej ženy sa klasicky prediera zlo z minulosti do života milujúcej matky. Predpokladané vrúcnejšie mexické korene však prebíja chladné a schematické americké spracovanie. Sociálnu pracovníčku Annu vidíme v rutinných pracovno-rodinných situáciách s adekvátne obohranou slovnou zásobou v dialógoch. Až keď jej do súkromia zasiahne svojím nečakaným osudom klientka Patricia, do snímky začne presakovať istý stupeň vrelosti a obetavosti voči deťom. Patriciina prítomnosť je však sporadická, autori pedantne mapujú hlavne Annin svet, ktorý je, povedzme si otvorene, dosť fádny.
|
|
Na poli žánru nás neprekvapí žiadna výnimočnosť, v predpísanej obetavosti Anna postupuje očakávane a možné pátranie v Lloroninej minulosti či zatraktívnenie jej aktuálnych prejavov divák neuvidí. Hororové momenty plynú podľa zaužívaných pravidiel nekonečného skúmania interiéru domu až po predvídateľný ohlušujúci detail Lloroninho ksichtu (Marisol Ramirez) a následné zajačanie zľaknutej osoby. Joseph Bishara (hudba) sa už posunul z atmosférického vrzúkania do lacnej decibelovej nepríčetnosti.
Film sa vlečie bez atmosféry všadeprítomného strachu a obáv o ľudské životy, zainteresované postavy len vypĺňajú požadovaný vizuálny rámec zrakového ustrnutia, rodinného oblápania či automatického „medicinmanovho“ šamanizmu (Raymond Cruz). Takisto automaticky funguje princíp zjavenia Lloroninej tváre a následného vreskotu.
|
|
S Kvílením plačúcej ženy sa Michael Chaves zaradil do šedého hororového priemeru s duchárskou tematikou. Slabou dynamikou, dejovou nevynaliezavosťou a nezaujímavými hereckými výkonmi (až na Velasquezovej desivú Patriciu) na seba upozornil režisér, ktorý bude mať o rok na svedomí The Conjuring 3 (!). V La Llorone však premrhal ponúkaný potenciál, v divákovi zanechal pachuť radového dielka a v duchu Annabelle či The Nun sa len priživuje na Wanovom renomé.
The Curse of La Llorona (USA, 2019, 93 min.)
Réžia: Michael Chaves. Scenár: ikki Daughtry, Tobias Iaconis. Hrajú: Linda Cardellini, Raymond Cruz, Patricia Velasquez, Marisol Ramirez...
