NUDA V BRNE |
NUDA V BRNE |
Letná filmová škola ponúka možnosť vidieť najnovšie diela českej produkcie, čo je pre slovenského diváka, zasiahnutého skutočnosťou veľmi pomalej - respektíve žiadnej - distribúcie českej kinematografie, veľkou šancou, ako si "napozerať" filmy made in ČR aj na rok dopredu. Takto som mal možnosť minulé leto vidieť, už v tej dobe do neba vychválenú tragikomédiu Nuda v Brne. Ako vždy keď sa hrá tuzemský film, bolo plné kino (samozrejme český patriotizmus nepozná hraníc) a na moje prekvapenie, sa ľudia slušne bavili, a dokonca počas záverečných titulkov vehementne aplauzovali. Nechápal som a bohužiaľ nechápem dodnes. Ak ste si Nudu v Brne zamilovali a ste jej zanietený fanúšikom, nečítajte radšej ďalej. Zaškrtiť ma cez monitor sa vám aj tak nepodarí :) .
České "prcičky" sú vraj najväčším filmovým prekvapením posledných rokov a jednoznačne vyraďujú všetkých "hnusných" Hřebejkov, Michálekov, Ondříčkov a iných divácky vďačných režisérov. Dajme si otázku "prečo?". Je to preto, že sú nakrútené čiernobielo a pôsobia tak "cool" nezávisle? Môže byť dôvodom otvorená debata o tom, ako milujú muži a ako milujú ženy? Zapôsobilo na divákov formálne spracovanie, pripomínajúce filmy českej nove vlny na čele s Formanom a Menzlom? A či je tým hlavným dôvodom scenár, ktorého princíp už síce použilo desiatky tvorcov, ale napriek tomu ho publikum stále žerie? Jednoznačnú odpoveď vám logicky nemôžem dať. Myslím si však, že pokiaľ by Nudu v Brne vyrobili Američania, kritika by ju v našich končinách roztrhala v zuboch.
Mimoriadne vám nebudem približovať dej (vždy som najviac túžil napísať recenziu, kde sa o príbehu filmu vôbec nezmienim). Ponúknem vám ale časť zo scenára, sledujúcej dialóg bratov Standa Pichlíka a Jaroslava Pichlíka o tom, ako správne nasadiť kondóm. Ako prezentačný model, im poslúžilo primerane veľké pečivo (Ha, ha). Ešte pripomeniem, že Standa je mierne duševne postihnutý rovnako ako aj Olinka, jeho plánovaná zbaviteľka panictva. To bude sranda, keď sa stretnú, že? (Ha, ha)
Standa: Není to moc velký ?
Jarda: No je to velký, ale to je na zkoušku, to je trenažér. Podívej: ta technika je stejná.
Standa: Jaká technika?
Jarda: Trochu to vodmakuj.
1,15 Stáňa to odmakuje, má trochu divné pohyby, je v tom hodně urputnosti člověka, který nebyl nikdy v tělesné výchově pochválen za kotrmelec - a jestli byl - tak jen tak, jak se to dělá, když pedagog chce v chlapci posílit sebevědomí.
Jarda: Dobrý. Upevni si rohlík nejdřív kolenama. No a teď si to vem - otevři si to. Jarda vytáhne z kapsy krabičku prezervativů. Položí ji na stůl.
Príbeh Standy (Jan Budař), Jardy (Martin Pechlát) a Olinky (Kateřina Holánová), je jeden z trojice hlavných mikropríbehov filmu. Poteší vás aj treťotriedny herec Miroslav Norbacher (Miroslav Donutil) - žiarovka v ústach je tak starý vtip, že skutočne nechápem, ako môže ľudí stále rozosmiať, psychologička Vlasta Kulková (Pavla Tomicová) s nedostatkom sebavedomia, či frajer Honza (Pavel Liška) a jeho homosexuálny kámoš Pavel (Filip Rajmont).
Divadelný režisér a filmový debutant Vladimír Morávek nakrútil príbeh niekoľkých ľudských osudov, ktoré sa v sexuálnej kulise jednej dlhej nudnej brnenskej noci, nečakane rafinovane splietajú a vytvárajú tak základy pre svojskú komiku. Aby som nevyznel ako nejaký zadubenec, pár vtipov sa scenáristickej dvojici Morávek - Budař skutočne vydarilo, ale "váľať" sa od smiechu, pri stretnutí dvoch postihnutých ľudí skutočne nemusím. Pripúšťam vierohodnosť dialógov a hereckých výkonov, rovnako ako aj Morávkovu snahu o vytvorenie filmovej formy nepáchnucej po divadelných či televíznych základoch.
Nuda v Brne sa mi akosi nesadla. Nedokážem oceniť to, čo sa davom páči a zákerne sa teším z každého rovnakého názoru, ktorý sa ku mne dostane. Tak, a teraz ma - pokiaľ ste neakceptovali moje úvodné upozornenie - môžete veselo zničiť v diskusii.
Nuda v Brně (Česko, 2003, 103 min.)
Réžia: Vladimír Morávek. Scenár: Jan Budař, Vladimír Morávek. Kamera: Diviš Marek. Hudba: Jan Budař. Hrajú: Kateřina Holánová, Jan Budař, Miroslav Donutil, Martin Pechlát, Jaroslava Pokorná, Pavla Tomicová, Pavel Liška