TÉMA MESIACA: TRÓJA |
TÉMA MESIACA: TRÓJA |
V poslednom období záujem verejnosti o mytológiu významne stúpol. Rozhodujúci podiel na tomto jave má Pán prsteňov, ktorý v písomnej i filmovej podobe otvoril dvere záujmu pre fantasy príbehy, ktoré svojimi črtami často vychádzajú z mytológie. V prípade Tolkiena môžeme doslova hovoriť o umelej mytológii, t.j. o mytológii, ktorá má svojho konkrétneho autora. Treba si však uvedomiť, že fantasy, umelá mytológia (okrem Tolkiena, by sme mohli spomenúť svet Conana, a mnoho ďalších) a ďalšie príbehy, sú len príbuzným čohosi omnoho väčšieho, a historicko-kultúrne prítomnejšieho. Tým niečím nie je nič iné, ako staroveká mytológia.
Keďže väčšina národov, alebo spoločenstiev, si prešla "povinnú" fázu duchovného vývoja s nazvom polyteizmus (respektíve jeho pôvodnejšiu verziu animizmus),vytvorili si pomerne prepracovaný systém bohov, hrdinov, beštií a slávnych bojov. Všade okolo nás, či už v pomenovaniach hviezd, alebo rakiet, výrobkov slúžiacich na dennodennú spotrebu, alebo hi-tech zariadení, nachádzame názvy z egyptskej, hinduistickej, škandinávskej alebo inej mytológie. Najväčšiu porciu koláča si pritom, logicky, ukrojila grécka, či presnejšie antická mytológia. Vzhľadom na blížiaci sa výsadok Achájcov pred bránami Tróje vám ponúkame v ďalšej téme mesiaca, stručný exkurz do antickej mytológie.
Herakles, alebo Hercules
O význame antickej mytológie pre európske kultúrne dedičstvo, je asi zbytočné obsiahlo hovoriť (písať). Napriek nespornej zaujímavosti škandinávskych príbehov (ktoré slúžili ako inšpirácia Tolkienovi) a farbitosti orientálnych legiend, je grécko-rímska tradícia pre nás jasne najdôležitejšia. Nielen preto, že je základom čohosi, čo môžeme zjednodušene pomenovať ako európska kultúra, ale najmä preto, že mnoho kultúrnych odkazov našej spoločnosti, bolo vytvorených práve tu. Až neskôr boli doplnené napríklad o kresťanské motívy, alebo o národné špecifiká...
Zvláštnosťou, ktorú nie je ťažké vysvetliť, zostáva akýsi grécko-rímsky dvojtvar. Napriek tomu, že grécka mytológia tvorí drvivú väčšinu mýtického kozmu (dokonca aj slovo cosmos je odtiaľ...) a Rimania doplnili len niekoľko vlastných príbehov (napr. súvisiace so vznikom Ríma), väčšinu pojmov poznáme v latinčine, hoci ide o preložené názvy pôvodných gréckych pojmov. "Záhada" nie je záhadou, z jednoduchého - takpovediac historického dôvodu. Keďže si Rím podmanil v období republiky a najmä cisárstva väčšiu časť vtedajšieho sveta - vrátane Grécka - a keďže latinčina ako "úradný" jazyk, aj vďaka kresťanskej cirkvi pretrvala rímske impérium o mnoho storočí, je mnohé jasné. Ak budem teda v texte používať skôr pôvodné (grécke) názvy, nie je to anachronizmus, ale skôr úcta ku koreňom. Celú mytológiu budem označovať ako antickú, čo je spoločný názov pre grécko-rímske obdobie.
Len pre zaujímavosť uvediem niekoľko dvojtvarov:
Grécky | Rímsky | Vysvetlenie |
Zeus | Jupiter | Najvyšší boh |
Herakles | Hercules | Najsilnejší človek, neskôr boh |
Ares | Mars | Boh krvavo vedenej vojny |
Poseidon | Neptún | Vládca morí |
Dionýzos | Bacchus | Boh vína, osláv a plodnosti |
Od Chaosu k Olympu
Keď som svojho času sumarizoval svet Pána prsteňov do štyroch článkov, išlo o skutočne neľahkú úlohu. Zhrnúť antickú mytológiu v jednom texte je absurdné. Nechcem vás len alibisticky odkázať na skvelú publikáciu génia slovenskej "antistiky" Vojtecha Zamarovského Bohovia a hrdinovia gréckych bájí, tak aspoň čo - to načrtnem a potom hop! Bežte si prečítať túto výnimočnú knihu.
Antické báje popisujú vývoj kozmologických predstáv starovekých Grékov. Nie je náhoda, že prvým bohom bol Chaos, potom Uranos, ktorého porazil jeho syn Kronos (chronos - čas), aby nakoniec zavládol jeho syn Zeus. Popis chaotického usporiadania vesmíru a jeho telies, ktorým nakoniec zavládol čas a ten potom odovzdal štafetu ľuďom (Diov pantheón má všetky ľudské vlastnosti s výnimkou smrteľnosti) je pomerne presným záznamom ranných ľudských dejín. Práve Diom začína životopis bohov. Prví bohovia boli nemenní, noví sú však presne ako ľudia. So slabosťami i so starosťami.
V každom prípade, to že Zeus zasadol na hore Olymp ako najvyšší vládca a svojich dvoch bratov poslal vládnuť - do podzemia (Hádes) a do mora (Poseidon), je začiatkom mnohých príbehov. V nich vystupujú bohovia súčinne s ľuďmi. Ovplyvňujú ich osudy k dobrému i zlému, zvádzajú mužov i ženy, milujú i nenávidia. K najdôležitejším vplyvom bohov na ľudí možno zaradiť odvahu titána Promethea, ktorý ľuďom napriek zákazu Dia priniesol oheň, potopu sveta (prečo sa vyskytuje takmer vo všetkých mytológiách a náboženstvách?), ale i Trójsku vojnu... V týchto a v mnohých iných udalostiach mali bohovia namočené prsty a ľudia často zúfalo kľučkovali (však Odyseus?), aby unikli prenasledovaniu bohov. Keď nepomohli prosby a zápalné obety, keď nestačili heroické výkony a veľké skutky, musel zasiahnuť...iný boh. Treba však vedieť, že v antickej mytológii platilo jedno dôležité pravidlo - rozhodnutie žiadneho boha, nemohlo byť zrušené žiadnym iným bohom. Aj keď išlo o zlovolnosť a jej znegovanie, aj keď ublížil nejaký "malý boh", ani Zeus nemohol rozhodnutie zrušiť. Mohol ho iba uľahčiť, alebo nejak inak obísť. Ako príklad nám môže poslúžiť samotný Prometheus. Keď ho Zeus od hnevu (za pomoc ľuďom) prikoval ku Kavkazu a nechal ho dennodenne trpieť (orol mu vždy ráno vytrhol z tela pečeň, ktorá cez noc dorástla) a Herakles (Diov syn) orla zabil a reťaze pretrhal. Aby však Diov trest zostal v platnosti, musel Prometheus nosiť na prste železnú obrúčku s kúskom kameňa z Kavkazu. Tak vraj ľudia spoznali prsteň...
Olymp ako sídlo vládcu bohov je synonymom pre celý pantheón. Pripomeňme si aspoň niektorých z bohov:
Pallas Athéna | dcéra Dia, bohyňa múdrosti a múdro vedenej vojny, patrónka Aténčanov a Achájcov vôbec, jej znakom bola sova |
Demether | staršia sestra Dia, bohyňa domáceho kozubu |
Eros | boh lásky |
Hermes | posol bohov a boh obchodníkov a zlodejov |
Apolón | boh umenia |
Artemis | bohyňa lovu |
Hrdinovia a ich beštie
Každý správny hrdina niekoho porazil. Ak len stručne spomenieme hrdinu hrdinov Herakla, ktorý vykonal 10+2 úlohy pre svojho príbuzného (okrem iného porazil Hydru a priniesol tri zlaté jablká zo záhrady Hesperidiek) a preskočíme rýchlonohého Achila a ďalších hrdinov Trójskej vojny (tým sa budeme venovať inde), stále zostáva zopár skvelých mužov. Spomeňme len Iasona, ktorý velil ďalším Argonautom (podľa lode Argo) na výprave do vzdialenej Kolchidy, odtiaľ mal priniesť a priniesol zlaté rúno. Ide o moju obľúbenú pasáž gréckých báji, možno už len preto, že je to akési best of. Na palube Arga totiž boli 40 najvýznamnejší hrdinovia tej doby including Herakles (aj keď iba na určitú dobu).
Obrovské dobrodružstvo zároveň skončilo typicky grécky, t.j. tragédiou. Smutnou hrdinkou bola kolchidská princezná a čarodejnica Medea, ktorá zradila rodinu a pridala sa na Iasonovu stranu, ale nakoniec v opustení spáchala samovraždu. K ďalším (a zároveň sfilmovaným) hrdinom patrí Perseus, ktorý zabil Gorgonu Medusu (áno Súboj titanov), a na svoje si čaká množstvo ďalších: Theseus, ktorý zabil Minotaura v Labyrinte, dvojičky Castor a Polux, skvelí jazdci, nešťastný horenos Belofontés, ktorý osedlal Pegasa, ale nakoniec skončil ako mrzák a mnohí ďalší.
K najznámejším "neľuďom" patrili kentauri, povestní svojou múdrosťou a silou (jeden z nich vychoval Iasona), ale tiež ohnivou a občas zlostnou povahou (iný zas zapríčinil "smrť" Herakla). Je zvláštne, že v antickej mytológii je pomerne málo drakov. Jeden z nich Python strážil Zlaté rúno, ďalší Ladón Záhradu Hesperidiek. Omnoho viac ako drakov, bolo obrov. Spomeňme Atlasa, ktorý držal nebeskú klenbu, alebo storukých obrov, ktorí vyvolali obrovské povstanie proti Diovi.
Téma mesiaca bude pokračovať článkom o filme Trója.