BRIDGET JONES: S ROZUMOM V KONCOCH

Hoci aj druhý pohľad do života Bridget Jonesovej je založený na úspešnej knižnej predlohe z pera Helen Fieldingovej, je z neho cítiť mnoho ústupkov Pravidlám písania klasických romantických komédií (Kolektív, Hollywood Press 1953). Na druhej strane zasvätenci tvrdia, že ani pani Fieldingová nemá patent na inšpiráciu a druhá knižka je slabšia než prvá. Takže ktovie čím to je, ale postava Bridget mi rozhodne pripadá v tomto filme o dosť detinskejšia než som si ju pamätal (že by som bol medzitým osobnostne dozrel? Hmmm... to ťažko). Jej prehnané obavy, neuveriteľná naivita a až detinská bezradnosť skutočne viac pripomína sedemnásťročnú pipku než ostrieľanú novinárku. Nič by som nehovoril, keby sa takto prejavovala len v oblasti vzťahov - neistota je predsa normálna vec. Ale vybrať sa na lyžovačku do Álp a zatajiť, že ste v živote nestáli na lyžiach... Alebo si nanášať mejkap v úplnej tme taxíku za plnej rýchlosti...

Cieľ scenáristov je jasný: lacný komický efekt. Veľa scén je takýmto spôsobom samoúčelných a namiesto inteligentnej, sebaironickej komédie máme zrazu zriedenú limonádku. Mnoho gagov je navyše zúfalo schematických: Bridget spraví hlúposť > Bridget sa strápni. Bridget spraví hlúposť > Bridget sa strápni... Do zblbnutia. S pôvodnou Bridget Jonesovou to má akosi málo spoločného. Scenár obsahuje oproti úplne štandardnému harlekýnskemu klišé jednu odchýlku, ktorá je síce osviežením, no na celkovom dojme z filmu nič nemení.

Na pretavenie scenára svojim hereckým umením sa podujala pôvodná herecká zostava na čele s Renée Zellweger (ktorá musela v rámci príprav pretaviť kopu jedla na 18kg dodatočného tuku). Ani ona však nedokázala z pochybného materiálu niečo vyčarovať a pôsobí dosť rozpačito. Colin Firth aj Hugh Grant podávajú vo svojich úplne schematických postavách úplne schematické výkony, hoci Firthovi sa aspoň nedá vyčítať, že by nejako afektoval - nemá to jednoducho v povahe. Z vedľajších postáv pohladí oko aspoň mužskej časti obecenstva Jacinda Barrett v úlohe Markovej kolegyne menom Rebecca.

K spracovaniu filmu: britský režisér Beeban Kidron patrí medzi skúsených remeselníkov a k jeho práci mám okrem rutinérstva azda len jednu výhradu: v upútavke na tento film sú zábery z veľmi vydarenej scény, kde sa Mark a Daniel veľmi nešikovne snažia pobiť pri fontáne. Kým v upútavke sú použité výborné autentické zvukové efekty, vo filme je táto scéna podfarbená rockovou hudbou, ktorá má navodiť akože ironickú mužnú atmosféru (nevyšlo). Inak je však soundtrack pomerne vydarený aj dobre primixovaný a určite sa objaví pod mnohými vianočnými stromčekmi.