CUMLIKÁTOR

O dva mesiace neskôr, po prepustení z nemocnice dostáva poručík novú úlohu. Chrániť rodinu zavraždeného profesora, pretože GHOST sa údajne nachádza u nich doma a teroristi ho stále chcú získať. Wolfe si preto zbalí svojich päť obtiahnutých tričiek, dvoje drsňácke široké nohavice, detský olejček na zvýraznenie svalov a bezpečnostnú výbavu, oproti ktorej je zabezpečenie Bieleho domu len zámkom na autíčku Mr. Beana. Po príchode na miesto určenia (dom Plummerovcov) a zabezpečení ochranného perimetru (záhradka pred domom) však zisťuje, že teroristi asi nebudú tým najväčším problémom. Zvládnuť pár bláznov, ktorí chcú ovládnuť svet sa ukáže jednoduchšie, ako sa vysporiadať s päticou potomkov geniálneho informatika, ktorí prejavujú s prítomnosťou cudzieho chlapa, zvyknutého na vojenskú disciplínu, všeličo, len nie radosť. Krušné časy nastanú, keď drahá mamá odíde a Wolfe sa o nich musí postarať sám. Deti sa z toho netešia o nič viac ako on sám, ale napriek počiatočným nezhodám k sebe musia nájsť cestu, aby spoločne odolali teroristom a našli dôležitý GHOST.

To že príbeh Cumlikátora nepatrí medzi najoriginálnejšie som očakával, ale že počas projekcie budem v hlave počuť hlasy hovoriace "Policajt zo škôlky...", "Pán Pestúnka..." a podobne, ma zarazilo. Bohužiaľ, scenáristi u Disneyho sa veľmi nepochlapili a napísali extrémne jednoduchý, opozeraný, plochý, a veľmi predvídateľný scenár, ktorý neponúka nič, čím by mohol diváka zaujať. Podľa starého pravidla: "keď na stene visí zbraň, je jasné, že bude použitá", sa dá príbeh predpovedať od začiatku až do konca. Kto sú dvaja záhadní nindžovia je jasné od prvej sekundy, keď sa zjavia na plátne, rovnako je to aj s hlavným zradcom - keď v príbehu vystupuje len jediná postava, ktorá za všetkým môže stáť, je logické že to bude ona.

Väčšia časť deja sa odohráva v škole, ktorú Plummerovie deti navštevujú. Škoda že ani tam neboli scenáristi schopní vymyslieť niečo iné, než sme videli už mnohokrát pred tým. Akonáhle na scénu vstúpi namyslený zástupca riaditeľky a začne sa posmešne vyjadrovať na Wolfeovu adresu, môže to vyústiť do jediného - "zaslúženej" nakladačky a zosmiešnenia. Keďže v žiadnom hollywoodskom príbehu nesmie chýbať lovestory, asi vám netreba hovoriť, komu padne do oka fešná riaditeľka školy, ktorá je navyše bývalá mariňáčka...

Ďalšia zložka na odstrel je réžia. Je mdlá, nenápaditá, a zúfalo (pod)priemerná. Režisér Adam Shankman nezvládol svojich hercov, napr. Brittany Snow (predstaviteľka Zoe) prehráva jedna radosť, vďaka čomu nie len že vyzerá, ale aj hrá ako obe Olsen Twins dokopy.

Vin Diesel zostáva verný písmenkovým triádam: po tom, ako spravil dieru do sveta s menom Triple X, vracia sa teraz ako Triple B - Big Bald Babysitter. Akokoľvek je Diesel charizmatický a cool (dobre to vyniká v scéne, keď ho malá Lulu Pullmer napodobňuje), topí sa v pokazenom scenári a nedokáže predviesť uspokojivo komediálny výkon, čo je škoda, lebo podľa svetlejších momentov Cumlikátora na to určite potenciál má. Faktom zostáva, že oveľa radšej než tu, by som ho videl v nadchádzajúcom pokračovaní xXx.

Je jasné, že tvorcovia Cumlikátora nechceli nakrútiť prevratný film, ale jednoduchú a aspoň trochu napínavú zábavu pre vekovú kategóriu "pod 15". Určite sa jej nedá uprieť niekoľko podarených vtipov, tie sú ale prevážené veľkým množstvom klišé a mnohokrát videných situácií, ktoré Cumlikátorovi nedovolí dosiahnuť aspoň na úroveň priemeru.

The Pacifier (USA, 2005, 91 min.)
Réžia: Adam Shankman. Scenár: Thomas Lennon, Robert Ben Garant. Kamera: Peter James. Hudba: John Debney. Hrajú: Vin Diesel, Lauren Graham, Faith Ford, Brittany Snow, Max Thieriot, Chris Potter, Tate Donovan