POSEIDON

Možno ste začuli informačný šum pred dvomi mesiacmi týkajúci sa dĺžky niektorých letných filmov. Zatiaľ čo Da Vinci prekvapil 152-minútovou stopážou, X-Men i Poseidon sú prekvapivo krátke. Zaplatiť riadne vstupné za cca 99-minútový blockbuster? To bolo podozrivé. A oba filmy nižšou stopážou dosť trpia. Ťažko povedať, ktorý viac.

Poseidon začína neskutočne drahým záberom na ohromnú loď Poseidon. Hovorí sa o ňom, že v dejinách filmu je najdrahším. Je zaujímavý, niekomu možno zoberie dych, ale v skutočnosti sa z neho v očiach divákov sypú peniaze a slúži len tak na efekt. Zoznámenie s hlavnými hrdinami trvá asi päť minút. To je veľmi málo a doteraz mi nie je jasné, kto vlastne odklepol taký kus scenára. Štúdio? Producenti? Režisér? Alebo nebodaj scenárista bez akejkoľvek kontroly? Každopádne, je to fatálna chyba, pretože nemáte šancu vžiť sa do situácie hrdinov. Ba čo viac, ťažko sa s nimi stotožníte. Pár stovák sekúnd je predsa len krátka doba, takže bude pomaly múdrejšie napozerať si trailery a namemorovať sa, kto vlastne vo filme hrá a koho, pretože inak vás čaká chaos v zaplavených chodbách. Je to jednoznačne najväčší lapsus filmu, ktorý potvrdzuje geniálny ťah Jamesa Camerona z roku 1997. Expozícia je nutná. Nejde o vrak, ide o ľudský prístup. Ten v Titanicu nechýbal, hoci aj v podobe romantickej selanky natiahnutej na 80 minút. A koľkí diváci si želali, aby trval ďalej a katastrofa vôbec neprišla! Ale tá dorazila plnou silou a drancovala v kinách všetky city. Pretože si Poseidon odfajkol túto časť sotva za desať minút, prišiel o potrebné eso.

V desiatej minúte dorazí toľko očakávaná vlna a otočí loď. Opäť platí, že je to efektný záber, ale takmer každý divák by si želal, aby bol dlhší. Škoda, pretože potom nás čaká sotva 80 minút katastrofy v podobe behania po zaplavených chodbách. A tá už taká zaujímavá nie je – každá druhá chodba vyzerá rovnako, niektorým divákom sa budú mýliť trpiaci hrdinovia a ani nastolené problémy nie sú také zaujímavé a dramatické ako v Titanicu. Cameron jednoducho vedel budovať klaustrofobickú atmosféru. Petersen na neho nemá.

Tu sa dostávame k základnému problému filmu. Jasná stávka na istotu v podobe Petersena očividne nevyšla. Pritom Ponorka je už 25 rokov výborným filmom a keď sa Wolfgang vydal na vodu v roku 2000, vyšla mu búrka takmer dokonale. Ale v Dokonalej búrke sa nebál venovať desiatky minút hrdinom v prístave a až potom ich poslať naprieč smrtonosnému živlu. To všetko mu v Poseidone chýba. Dokonca aj nad vodou mu to išlo lepšie ako teraz pod ňou. Opäť platí, že ťažko sa možno vžiť do predkladanej situácie. Je celkom pravdepodobné, že Petersenovi dochádzajú nápady a na staré kolená jednoducho nemá taký britký štýl ako kedysi. Platilo to pri Tróji a v očiach niektorých divákov aj pri Air Force One (v podstate to bol bežný, ničím výnimočný akčný film). 

Kombinácia senilného režiséra a ťažko zvládnutého scenára stavajúceho ťažšie identifikovateľných hrdinov pred rovnaké situácie ústi do nečakane rozvláčneho filmu. Na to, že má snímka sotva 100 minút ubieha dosť pomaly. Na vine je predkladaná jednotvárnosť, monotónnosť nastolených situácií a miestami aj triky. Poseidon je na súčasné pomery skôr „lacnejší“ veľkofilm. 140 miliónov dolárov je síce dosť, ale momentálne sa trhajú rekordy bežne nad 200-miliónovou hranicou. Možno aj táto suma mala naznačiť krátkosť a slabšiu stránku Poseidonu.

Herci boli istotne dosť lacní. Nájdeme tu pár stroskotancov z Hollywoodu, sem-tam vychádzajúcu hviezdičku, ale najmä sivý priemer, pri ktorom sa dá ušetriť na gáže. Kurt Russell i Richard Dreyfuss si odohrajú svoje party dôstojne, Emmy Rossum a Josh Lucas viac-menej tiež a na zvyšok utopencov si už nespomeniete. Ak tu boli pokusy o vdýchnutie života (či stránky smrti) samotnej lodi ako rovnomennému protagonistovi filmu, tak tie, žiaľ, zlyhali. Táto loď nemá dušu, ani žiadny metaforický podtón neľútostného killera, ktorý vlastne za vzniknutú situáciu ani stopercentne nemôže.

A rypnem si aj do Klausa Badelta. Naposledy to na mori poriadne roztočil, ale to mal k dispozícii karibských (ne)mŕtvych kamošov. Ale zdá sa, že Badelt sa pri Pirátoch z Karibiku dosť vyčerpal a pre Poseidon mu podobne ako iným tvorcom veľa invencie neostalo. Nuž, je to opätovná škoda. Vo filme jeho hudba občas funguje, inokedy menej a na samostatné počúvanie nie je veľmi vhodná.

Kritizujeme príliš? Áno, ale oprávnene. Od Titanicu sa prelialo v oceáne asi príliš málo vody na to, aby prišiel rovnako kvalitný, alebo aspoň spolovice dobrý katastrofický film o potápajúcej sa lodi. Poseidon mal určitý potenciál, ale ten vyšiel skrátka aj oproti pôvodnému dielu, aj oproti iným katastrofickým kúskom. Je to škoda, ale inak sa to nedá zhrnúť. Pre mnohých divákov bude Poseidon iba slabším odvarom druhej polovice Titanicu. A to je smutná vizitka aj v roku 2006...

Poseidon (USA, 2006, 98 min.)
Réžia: Wolfgang Petersen. Scenár: Mark Protosevich. Kamera: John Seale. Hudba: Klaus Badelt. Hrajú: Josh Lucas, Richard Dreyfuss, Kurt Russell, Emmy Rossum, Jacinda Barrett, Emmy Rossum