MILIONÁR Z CHATRČE

Príbeh moslimského Inda, jeho brata Salima (Madhur Mittal) a  životnej lásky Latiky (odzbrojujúco krásna Freida Pinto), je vyrozprávaný vo forme flashbackov dokresľujúcich bizarné vyšetrovanie možného podvodu v hre Milionár, aby vyústil do finále hodného 20 miliónov indických rupií. Na pohľad milý, „ľudský“ príbeh, v ktorom sa však vďaka „voľnému“ štylistickému prístupu len postupne odkrýva, o čo vlastne ide. Nieže by to u Boyla bola novinka: začať niečím neškodne „serióznejším“, uhladenejším, a postupne sa prepracovať až k niečomu divokejšiemu. Teda, ono často je problém ani nie tak v tom, odkiaľ kam sa film dopracuje, ale v tom, že sa tam dostáva zvláštnymi skokmi. Veď aj Milionár z chatrče začína ako drsná krimi s prvkami kritiky porušovania ľudských práv, aby skončil ako... no, niečo iné. A pomedzi to bol ešte aj sociálno-kritickou (melo)drámou, romancou, trochu gangsterkou (a tak ďalej) s rôznou dávkou humoru, irónie a cynizmu.

Film spája a strieda miesta, čas, osobné, spoločenské, indické a britské. Raz v plynulých scénach, inokedy v dravých a dravších strihových kolážach. Mieša indické mäkké svetlo s drsnosťou typickou pre Britov. Dynamika obrazového štýlu so sebou nesie aj zmeny v štýle hudby a jej strihu. Súčasne však nehrozí, že by bol prístup k rozprávaniu „šitý na telo“ rozprávaniu, respektíve jeho fragmentom – jednotlivým historkám. Masakre medzi hindu a moslimami sú podané s rovnakou dravosťou a odstupom ako scény, kde decká utekajú pred policajtmi, alebo kradnú jedlo vo vlaku. Majestátny Tádž Mahál je degradovaný na päťhviezdičkový hotel a my ním preletíme prostredníctvom strihovej koláže s akcentom na „vylomeniny“ Jamala a Salema. Samo rozčlenenie rozprávania na scény „tu a teraz“ – výsluch na policajnej stanici, finále Milionára, a scény z minulosti – zodpovedanie jednotlivých otázok a historky z detstva, je tak trochu „strojovou“ záležitosťou, no práve rozdielny prístup v štýle dodáva deju rytmus. 

Celý ten bezstarostný prístup však v sebe nesie výrazný prvok precíznosti, pričom sa oba vzájomne vyrušujú. Všetka dravosť, hravosť, farebnosť a špinavosť až príliš bijú do očí. Krutosť je príliš krutá a odmena po útrpných útrapách nepozná hraníc. V istom momente je toho jednoducho priveľa. Práve to „príliš“ presvitá a narúša úvodné „upozornenie“, že veci sa vo filme dejú, pretože „je to tak dané“ – takže si netreba lámať hlavu nad šialenosťami a náhodami.

Milionár z chatrče neustále predkladá koncentrované informácie rôznej dôležitosti zo života Jamala, Salima, Latiky a Indie ako takej, že je miestami obtiažne sa v ňom orientovať. Samotný záver kolidujúci s finálovou otázkou v Milionárovi je emocionálnou bombou, ktorá kde sa vzala, tu sa vzala a celá India bola zjednotená v napätí. Na druhej strane, môžete to vnímať ako prejav vrstevnatosti filmu a opakovane v ňom nachádzať nové a nové línie, alebo ako prejav zvláštneho humoru – bod pre vás.

Milionár z chatrče je o nehodách a náhodách a osudovosti a o tom, ako dobro a láska prekonajú všetko. Dravý, živelný, farebný, milý, drsný. Nadšenie, napätie, dojatie a ostatné emócie rôznych chutí, vôní a tvarov však prichádzajú a odchádzajú v dávkach a megadávke na záver, ale nezotrvávajú. Jednoducho, po skončení filmu prchajú a spomienky na film sa menia na popis scén. Je dobrý, je „fajn“, ale... hoci je šťastný a milionár, rytiera z predmestia to z neho nerobí.