10

článok

Tento text venujem všetkým ženám, ktoré mi srdce naplnili, aj zlomili. A všetkým čitateľom Kinemy, ktorí to so mnou ku dnešnému dňu vydržali. I naopak.

500 dní so Summer je jeden z najlepších filmov ostatných desiatich rokov, počas ktorých recenzujem filmy a nedostal sa do našich kín. Je to komplexná sonda do sveta medziľudských vzťahov, ich vzniku, posúvania sa do ďalších fáz i zániku. Je to presne film, ktorý vystihuje naše pocity, keď sa zamilujeme a žijeme v ošiali – a rovnako, keď živoríme a vzťah neklape. Je to príbeh o láske, ale nie je to love story. A bola by škoda o ňom nepísať.

Tom je mladík, ktorý vymýšľa verše či múdre vety do pohľadníc a kedysi túžil byť architektom. Summer je nová fešanda vo firme, o ktorej najprv uvažuje a po niekoľkých týždňoch sa s ňou dáva dokopy. Nasleduje 500 dní, počas ktorých mu utkvie v hlave. Zamiluje sa do nej, aj keď ona mu povie, že sa na vážny vzťah necíti. Chodí s ňou do Ikey a leží vo vystavenej spálni. Rieši prvé problémy i vážne momenty. Trápi sa, neje, nespí a nechodí do práce. Potom pomýšľa na návrat k nej a znova sa dostáva z rovnakej šlamastiky. 500 dní. Toľko vám môže chodiť po rozume jedna slečna – a možno ani nie tá pravá. Osudová? Možno.

Keď som pred písaním recenzie videl 500 dní so Summer znova, vypísal som si 28 bodov, pre ktoré je tento film taký skvelý. Od špičkového monológu v prológu cez štýlové úvodné titulky mapujúce detstvá hrdinov až po ukazovateľ počtu dní, ktorý povyšuje filmový strih na vyššiu úroveň. Každé tri-štyri minúty sa objaví neskutočný nápad, scenáristický, obsahový či formálny.

Na prvom mieste je empatia k divákom a ich pocitom. Toto je najpresnejší film, ktorý vás môže vystihnúť, ak sa trafíte do veku či povahy Toma. Počiatočnú neistotu, keď máte zaujať slečnu v pracovnom kolektíve. Nesmelý moment či opitý mozog, keď vás konfrontuje, čo k nej cítite. Prvý vášnivý bozk. Prvý vážnejší dialóg, keď si vyjasňujete vlastné očakávania. Pocit šťastia, keď s vami doslova tancuje celý svet a ráno je svetlejšie ako kedykoľvek predtým. Jej zoznámenie s vašimi priateľmi. A samozrejme, vymenovanie mnohých detailov, ktoré na nej milujete.

Ale potom môže prísť zlom. Z krásnych detailov, ktoré vám imponujú, sa vykľujú zlozvyky. Tie krásne chvíle sú preč. Vtipy, ktoré ste obaja zbožňovali, vyvolávajú slabú alebo opačnú reakciu. Kto vám dokáže pomôcť zo šlamastiky a ako? Môžete skúsiť randiť s novými ženami – a nakoniec im budete plakať na pleci za bývalou milovanou (čo samozrejme nebudú asi chcieť oceniť). A to už nehovorím o falošnej nádeji na cestu späť. 500 dní so Summer ju korunuje najoriginálnejšou scénou v žánri, kedy príde dôkaz, že očakávanie a realita sú parádne odlišné.

Film strieda krásne momenty (prechádzky a návšteva obľúbených miest) s ťažkými (nezhody). Azda viac času ukazuje, aký je vzťah náročný a nebojí sa skĺznuť do najsmutnejšieho bahna, ktoré je popísané stavom nákupu polotovarov v samoobsluhe. Hrdinom oblečenom iba v pyžame. Absentujúcim v práci. Kypiacim hnevom a žiaľom po návrate. Pretože dlhé mesiace po rozchode sú sviňa. A každý, kto ich zažil, pozná pekelné dni a prázdnotu vo vnútri, ktoré prinášajú.

Čím viac podobných skúseností máte, tým sa vám ľahšie/ťažšie bude 500 dní so Summer sledovať. To podľa aktuálneho stavu na duši – môže pôsobiť ako balzam i soľ. Ale Marc Webb ho vybavil totálne nelineárnou formou, takže hoci rozpráva príbeh na ploche 500 dní, po titulkoch sa nezačne odohrávať v deň 1, ale úplne inokedy. Nádherný je na filme strih – ako dokáže skákať z podobných pasáží s odlišným citovým podaním a samozrejme, ako si vyberá jednotlivé dni. Nie je tu jasný aritmetický vzorec, kedy a kde skončí. No presne slúži svojmu účelu, najmä rozprávaniu. Réžia je delikátna – preto som sa celé tri roky tešil, ako si fajnšmejker tohto formátu môže poradiť jedného dňa so Spider-Manom. A jeho posledný počin už nebol rovnako úžasný.

500 dní so Summer má výborné herecké obsadenie. Zoey Deschanel je presne zmyselná žena, do ktorej sa raz zapozeráte a stratíte hlavu (i keď nájde sa pár divákov, ktorí ju skrátka nemusia, ale nie je ich veľa). Svoju (dlho nerozhodnú) slečnu hrá vynikajúco a vývoj jej postavy je razantný. Aj vy na nej môžete milovať jednotlivé detaily, dialógy či zaujímavé oblečenia. A Joseph Gordon-Hewitt tu znamenito ťahá celých 95 minút na vlastných pleciach. Je to presný prototyp nás, dobrých chlapcov, ktorí chceme ženy milovať až po uši, len tých prekážok a nedorozumení je občas dosť veľa a potom sa dlho kvôli nim trápime. Gordon-Hewitt tú rolu hrá vynikajúco a ťažko ju bude prekonávať.

A rozhodne netreba zabudnúť na soundtrack, ktorý počúvam non-stop celé tri roky od premiéry filmu. Na špičkovú dvojicu piesní od Reginy Spektor, ktorá má nezameniteľný hlas pre pesničky melancholické i rezké. Na Hall & Oates a ich You Make My Dreams, ktoré vyjadrujú číru radosť. A samozrejme, na nezabudnuteľné Sweet Disposition od Temper Traps. Tento film dostal piesne na mieru a želané pocity, ktoré má u vás vyvolať.

Pamätám si, ako sa jeden z mojich čitateľov vysmieval po recenzii na P.S. Milujem ťa, či som sa na filme prvý raz bozkával, keď som mu dal také štedré hodnotenie. Nuž, toto je večná otázka na recenzenta, či a ako môže nechať na seba pôsobiť film a ovplyvniť písanie recenzie. U mňa platí tradične nie, hoci životné skúsenosti sa do textov postupne prepašujú. Ale 500 dní so Summer je možno tá jedna výnimka, čo príde raz za desať rokov. Pretože aby ste milovali taký film, niečo si musíte odžiť. Vedieť si ho vychutnať, možno sa ním pohladiť alebo aj poučiť. Novodobá klasika.

Toto je 500-tá recenzia Miša Korca na portáli Kinema.sk. Vďaka Mišo!