Úprimne, diela Baza Luhrmanna milujem, preto každý posun zamrzí. Od jeho posledného filmu ubehli viac ako štyri roky a aj vtedy sa na svoje pomery viac krotil. Teraz je Luhrmann vo forme a vybral si skutočne vynikajúcu predlohu, kde jeho cit pre vizuál a hudbu môže vyniknúť.
V 20. rokoch to v New Yorku žilo a najmä v zámku záhadného pána Gatsbyho. Keď sa do jeho susedstva dostane Nick Carraway, čerstvý absolvent a obchodník s cennými papiermi, najprv nechápe humbug okolo, ale jedného dňa dostane pozvánku do domu. Je to paradox, keď všetci chodia na akcie len tak. Azda môže za to jeho rodinný pôvod a dobrý vzťah so sesternicou Daisy, s ktorou by chcel pán Gatsby ísť na jedno popoludňajšie sedenie. Stane sa, hoci Daisy je vydatá za bohatého obchodníka, čo miluje žúry a ľahké devy. Ale ešte záhadnejší ako dôvod stretnutia s Daisy, je sám pán Gatsby. Odkiaľ pochádza, ako zbohatol a čo vlastne robí?
Veľký Gatsby je jedna z najväčších literárnych klasík 20. storočia. F. Scott Fitzgerald v nej dobre zúročil časy divokých párties so svojou manželkou Zeldou. A vytvoril niekoľko zaujímavých charakterov, medzi ktorými rozohrá miestami až komornú partiu. Najväčšie prekvapenie pre mnohých je rozsah predlohy: iba 140-stranová knižôčka, žiadny tučný román, čo do výraznej miery ovplyvňuje možnosti spracovania. Pri oznámení 143-minútovej dĺžky bolo jasné, že časť stopáže môže Luhrmann využiť pre svoj extravagantný prístup k dielu a azda aj zopár 3D scén.
Veľký Gatsby fantasticky funguje, pokiaľ poznáte predlohu. Rovnako zaberie aj na divákov, ktorí knihu nečítali a viac si budú vychutnávať formu. Neočakávajte však košatý príbeh s množstvom podzápletok, vzhľadom na literárny pôvod tu nie sú a vyznenie hlavnej línie je občas archaické. Pokiaľ milujete tento štýl 20. a 30. rokov aj z iných kníh, netreba vám viac. Lebo knižôčku možno adaptovať rozličným spôsobom a otrocké kopírovanie 1:1 nie je vhodné. Sociálny podtón a jeho presun do súčasnosti zaberá, hoci ani Luhrmann ho neakcentuje príliš často.
Osobné pocity z Veľkého Gatsbyho sú silné a prvých 75 minút nespúšťam oči z plátna a väčšinu času mám padnutú sánku. Hlavná dvojica tém (postupné odkrývanie identity i charakteru resp. túžba po pani Daisy) je vhodne namiešaná a najmä štart je fascinujúci. Akurát si Luhrmann vypomáha barličkami známymi z Moulin Rouge (retrospektívny pohľad Nicka, dve párty scény), čo vás na chvíľu zamrzí, no potom sa necháte uniesť pútavou kamerou i kvalitným soundtrackom.
Vizuálnych nápadov je však neúrekom. Luhrmann využíva bleskový strih (v prvej polovici sotva trvá záber dlhšie ako štyri-päť sekúnd), kamere letí z West Egg do East Egg skoro neustále a jej alegória cestovania mysle Gatsbyho je efektívna. Jedine scéna roztopašnej akcie na byte v New Yorku vás môže prekvapiť samoľúbou extravaganciou, a zároveň má nádherný sociálny kontrast. Každý výlet do panstva Gatsbyho berie dych: či len nazeranie spoza Nickovho domčeku, prvá párty a predstavenie domu Daisy i Nickovi za sprievodu Young and Beatiful od Lany del Rey je doslova magické. Neustále civenie do zeleného svetla, opakujúce sa vizuálne motívy i slová ako Starký („old sport“) krásne napĺňajú štýl autorov svojej doby.
Soundtrack je starostlivo vybraný a hoci na prvé počutie bez filmu si môžete pomyslieť, že tie skladby vo filme nebudú fungovať alebo nepreniknúť ako v Moulin Rouge, rýchlo zistíte opak. Podmanivé hudobné pozadie rýchlych rytmov alebo ešte viac, balád a pomalých tónov spojené s citlivou orchestrálkou Craiga Armstronga (jej vydanie je klasicky v nedohľadne, počúvajte ju v kine pozorne a vychutnávajte).
Leonardo DiCaprio odohráva jeden z najlepších výkonov kariéry a rola Gatsbyho mu náramne sadla. Ešte aj vtipný čajový posed v polovici filmu dokáže hrať s gráciou. Tobey Maguire je opäť v domácej roli rozprávača dramatických príbehov, aká mu chýbala od Pravidiel muštárne. Carey Mulligan ako osudová žena upúta, ale nečakajte príliš hlbokú sondu do jej charakteru. To sa skôr môžete zapodievať výborným výkonom Joela Edgertona, ktorý sa v scéne v Plaza Hoteli jasne vyrovná aj DiCapriovi.
Primárny účel – spojiť ducha literárnej predlohy s opulentným vizuálom zachytávajúcim hojné obdobie 20. rokov 20. storočia Ameriky zabral. Len občas vidno drobnú vadu, ktorá vás zastaví v plnom vychutnaní veľkého filmového diela a extrazážitku. Luhrmann doručil, čo mal. No aj ja už dúfam, že nabudúce to pôjde bez spisovateľa-rozprávača i bujarej dvojpárty v prvej polhodine, aby sa už neopakoval. Dovtedy sa radujem, že Luhrmann je späť.
Hodnotenie: 9/10
