Remeslo bez dobrého scenára

Petr Kraus nechce žiť obyčajný život. Žiadne usadenie sa, trvalý vzťah, hypotéka, chodenie do práce. Hong Kong je po Česku jeho druhý domov, no sám cíti, že sa ocitol na rozcestí: Ázia je fajn a stala sa súčasťou jeho života, no cestuje často späť. Teraz urobil veľký obchod s tričkami Adadas za tri milióny a sú nepoužiteľné – a do toho má cestovať na tri rande naslepo s kočkami, ktoré vysortíroval zo zoznamu chatov s časovým posunom. A do toho svadba so strýkom kleptomanom a iné patálie.

Priznám sa vopred, Zejtra napořád som dlho neregistroval, no zlákal ma profesionálne strihaný trailer. A keď vidíte prvých 15-20 minút filmu, pocit ostáva: toto je remeselne výborne zložený film. Nemusí za hanbiť za svoju kameru, má kvalitný zvuk, orchestrálny soundtrack zaujímavejší ako pár piesní a navyše si dovoľuje spomaľovačky, hádže do diania osobné monológy a efektne zobrazuje na plátne, keď mu niekto volá alebo výňatky z displeja notebooku. Parádny začiatok!

Lenže Rudolf Havlík neobsadil iba post režiséra, ale hrdinove patálie aj napísal a to je sčasti problém. Námet znie dobre: rozpoltený hrdina medzi dvomi svetmi (Česko-Hong Kong), nevydarený kšeft, chuť užiť si s fešandami a večná resistencia usadiť sa. Voľnomyšlienkarský život je super, kým sa vám nedodrbe posledná fuška a maléry sa začnú kopiť tak, že vždy nemusí pomôcť ani ten najlepší kamoš.

KINEMAVIDEO3229.

Zejtra napořád je dosť rozbitý film – prvá a posledná tretina na seba nadväzuje, využíva efektné scény a cítiť ich následnosť, no prostredná časť je iba sériou náhodných epizód, kedy sa nestačíte diviť, čo sa hrdinovi môže stať na troch rande: veľká žúrka, zrazený diviak, koncert na dedine, svadba a príhody so strýčkom z Brna. Prostredná tretina je však najdlhšia, neberie sa vážne, ignoruje iné postavy filmu (línia s Lábusom). Negraduje, je sériou scén dramatických i vtipných. Stopercentne redundantných.

Neveríte, ako sa hrdinovi nakoniec podarí vyriešiť malér. Od začiatku tušíte, že postava Vicy Kerekes zohrá hlbšiu úlohu, scény napovedajú jej pozíciu v deji, ale hrdina je zaslepený. Je to veľmi divný typ. Väčšinu času nie príliš sympatický – tvári sa ako voľnomyšlienkár, no je to skôr malý grázlik, čo chce žiť naplno, bez záväzkov, no my tušíme, že si musí naraziť hubu. Párkrát sa to stane, no nečakajte výraznú premenu – v záverečnej tretine filmu sa zhodou okolností niečo v hrdinovi pohne a koná inak.

Po prostrednej časti plnej náhod sa vrátime k hlavnému problému, ten sa rýchlo vyrieši a má nadísť katarzia v podobe osudového stretnutia. Film k nemu dôjde len náhodou a rovnakým spôsobom končí.

Zásadný problém cítiť v žánrovej rozmanitosti. Zejtra napořád nevie, čím chce byť a mieša tri žánre naraz. Je to príbeh malého podvodníčka na ceste za šťastím. Akčná dráma o kšefte i mafošoch, čo idú po krku. Komédia s náhodnými situáciami. Road-movie napriek Českom – a cieľ je vopred neznámy.

Máme sa báť o hrdinu alebo dumať s ním o živote? Potom by sa nemal s ľahkosťou baviť na splave. Veríme, že je nad vecou a potom ho takmer zlomí menšia nehoda? Je neodolateľný, keď dostáva stále po papuli? Vzor pre divákov? Asi ťažko. Vzniká problém empatie a nezaujato sledujeme film ďalej.

Pavel Batěk je na plátne väčšinu času, no jeho hrdina ma naplno neoslovi, iba občas. Vica Kerekes je správna femme fatale, hoci zahnaná do kúta dvojroly kamarátky a zmyselnej ženy. Filip Blažek je asi najpresvedčivejší, Klára Issová má dobre napísanú ženu a Jiří Lábus vyvolá skôr úsmev ako strach.

Zejtra napořád ukazuje, že v Česku môže vzniknúť remeselne kvalitný film, ale potrebuje lepší scenár. Rudolf Havlík má cit pre vytvorenie pozerateľného filmu, no asi by mal adaptovať diela iných.

Hodnotenie: 5/10