Iný pohľad na Sudcu

Ukážka na Sudcu hovorí jasne o spojení dvoch žánrov: rodinná a súdna dráma. Obe línie sa snaží plniť ľahším prístupom, občas hodí na diváka ťažšiu scénu a slúži ako základ na herecký koncert Robertov.

Hank je zvyknutý iba vyhrávať. Preto zarába ako obhájca zazobancov, ktorým prejdú zločiny. Ale na poslednom súde dostal nepríjemný telefonát, ktorý uvedie do chodu sériu životných zmien. Mama mu zomrela, on ide na otočku na pohreb. Doma sa rozpadá manželstvo, azda aj rád vypadne. Lenže v deň pohrebu má otec nehodu, resp. na jeho cadillacu sú šrámy, rozbité svetlo i krv obete. Tvrdohlavý tatko nechce syna ani vidieť, nie to ešte tolerovať ako svojho obhajcu, no štát Indiana je neúprosný, povolá do súdnej akcie silného žalobcu a Hank dostáva lekcie. Z minulosti, v rodine, od otca i bratov, v sieni i rodnom dome. Tento prípad sa pokúsi vyhrať, no začať musí vo vzťahoch, nie paragrafoch.

Sudca má dve hodiny dvadsať a nie je to príliš prekvapivý film. Tušíte, čo všetko sa musí udiať a na zozname si odškrtávate políčka: hrdina sa musí polepšiť sám i v rodine. Tvrdý tatko asi trochu zmäkne a bratia odídencovi môžu odpustiť. Bývalá láska si s ním prejde pocity za 20 rokov. A v súdnej sieni je naštvaný Billy Bob Thornton, ktorý nechce sudcovi nič darovať, zatiaľ čo Robert Downey, Jr. chce zažiariť last-minute argumentmi. To všetko v solídnej stopáži čakáte a navyše sú tu skvelí herci.

KINEMAVIDEO3203.

Azda to je najväčšia doména Sudcu. Dvaja Robertovia predvádzajú vynikajúce herecké výkony. Je tu Robert Downey, Jr. v civilnej roli, ale papuľnatý a sarkastický, ako ho milujeme. Zbavený brnenia esa zomrelou mamou i objavom, že manželka chrápe so spolužiakom zo strednej. Uff, dva zárezy pred cestou do neobľúbeného domova. Downey, Jr. schytá veľa, občas uberie, neraz tápe a je výborný. Ešte lepší je Robert Duvall, očakávaný vdovec a údajný zločinec. Má silné scény rešpektu, pádu a vlastné bremeno. Na pohľad typická rola, no svojím prízvukom a výkonom jej dáva čosi extra. Potenciálna nominácia na vedľajšieho Oscara. Kvalitné výkony odovzdávajú ďalší: Billy Bob je klasika, Vincent D’Onofrio poteší a Vera Farmiga i Leighton Meester (kto? Blair z Gossip Girl!) oživia pánsku jazdu.

Najväčšie očakávania sa viažu ku kormidelníkovi projektu: David Dobkin točil komédie a zrazu ide do súdno-rodinnej drámy. Na celkovom vyznení filmu (kapesníky na konci pripraviť) je cítiť snahu občas niečo zľahčiť, priniesť viac humoru. Vďaka tomu nie je Sudca totálny oscarový kaliber pre vážneho diváka, skôr ľahšia dráma zo stredovýchodu Ameriky (no prídu aj ťažšie scény), kde rodina musí byť až na prvom mieste. Ten aspekt sa akcentuje neustále, Dobkin využíva flashbacky, dialógy, reunion, objatia, precitnutie, zmierenie. Rodina musí držať pokope, aj po úvodnom pohrebe.

Práve briskné a odľahčujúce dialógy prinesú rozkol v diváctve badateľný už na premiére, kde mužskí diváci nad 60 rokov nechápavo až rozčúlene krútili hlavami nad tridsiatnikmi, ktorí sa budú smiať na výborných hláškach pre Robertov. Je to ale absolútne v poriadku, diváci reflektujú postoj postáv. Je otázne, ako sa budú pozerať na film ženy (stačí pozrieť vedľajšiu recenziu), u mňa týmto boduje.

A navyše má aj niekoľko plne emotívnych scén ako úvodný pohreb, rozlúčka s manželkou, perfektne snímaný dialóg/počúvanie otca na chate, trailerová scéna kráčajúcich Robertov od seba na plnú šírku plátna a formát 2,35:1 a mierne som musel tlačiť slzu späť pri predposlednej scéne na člne. Hudbu a tú atmosféru tu navyše ladí klavírny majster Thomas Newman, ktorému po roku sadol film výborne.

Sudca neprináša do žánrov rodinnej či súdnej drámy veľa nového. Je to ľahšia kombinácia oboch, ale vďaka hercom, pár dobrým scénam, hudbe či kamere (Janusz Kaminski!) obsadí nejeden dobrý večer.

Hodnotenie: 7/10