Inteligentné komorné sci-fi nie je príliš frekventovaný žáner, ale raz za čas sa objaví. A dokonca aj v našich kinách. Všetci, ktorí oľutovali, že sa u nás nehral Moon (2009) a milovníci žánru môžu začať vyťahovať peňaženky i hľadať termíny: na Ex Machinu sa oplatí ísť! No koľko napísať a neprezradiť?
Caleb je mladík pracujúci vo firme, ktorú vedie geniálny vedec Nathan. V nedávnej súťaži vyhral hlavnú cenu, ktorou je týždňový pobyt priamo u šéfa na jeho horskej chate. Samotná cesta je úžasná: helikoptéra letí nad pustatinou a pristane v divočine, kde nie je okrem prírody a chaty vôbec nič. Na najbližších sedem dní mu Nathan pripraví zaujímavý program: predstaví mu priateľskú androidku Avu – a na tomto unikátnom technologickom zjave má predviesť experiment: komunikovať, viesť rôzne interakcie, ktoré bude zaznamenávať a testovať. Sedem dní, sedem šancí. No Caleb začína rozuzľovať hlbšie otázky ľudskosti, dialógu s robotom a neskôr objavovanie citov. Ale je to všetko súčasť pokusu alebo už prekročil hranice, ktoré boli vopred šéfom stanovené?
KINEMAVIDEO3306.
Alex Garland je spisovateľ a scenárista par excellence. Kto netuší, je to práve on, čo napísal výbornú Pláž a potom sa v Hollywoode blysol scenármi O 28 dní, Sunshine či adaptáciou fantastického kúsku Never Let Me Go. Teraz dostal unikátnu dvojšancu: napísať si a zrežírovať vlastné sci-fi.
Ex Machina sa hrá s divákom rovnako intenzívne ako s trojicou hrdinov zasadených na horskú chatu. Je to klaustrofobický, časovo i miestom limitovaný príbeh, ktorý kladie o to väčší dôraz na jednotlivé interakcie tria, že musíte sledovať každý riadok dialógu a ak vám ostane chvíľa, tipovať najbližšiu pointu. Niežeby chcel za každú cenu šokovať; väčšina z vás vytuší, že na konci sa niečo prevaliť musí.
Novinka má perfektnú atmosféru už od začiatku a hrdinovia nemusia vyrieknuť jediné slovo. Garland točí starostlivo každú miestnosť horskej chaty, vedie svoju kameru na jednotlivé zákutia, až máte pocit akoby bola štvrtou osobou v deji. Fantasticky snímané prostredie preložené zaujímavou hudbou je však podklad, ktorý Garland výborne zvládol – manažuje si technické finesy a nechá vyniknúť scenár.
Jednu scénu za druhou sledujeme inteligentné dialógy. Najprv medzi Calebom a Nathanom, neskôr medzi Calebom a Avou. Nájdete tu tematicky zaujímavé dvojičky: akademické debaty prekrývané emocionálnymi scénami. Sú tu momenty prísnej logiky a exaktných postupov, do ktorých sa naváža psychologická rovina a city sa vytvárajú, neskôr vynikajú v nečakaných momentoch. Ľudské pokusy s umelou inteligenciou pripomenú A.I i ďalšie citlivé sci-fi – a zájdu ešte ďalej, keď divák zisťuje ako môže láska preniknúť do bolesti nielen u človeka, ale aj u androida či stroja.
Ex Machina je pútavá aj miešaním žánrov. Tvári sa ako poctivé sci-fi, no dokáže prejsť do dusnej drámy a v druhej polovici sa mení až na psychotriler. Garland tieto prechody zvláda skvelo (spomeňte si na Pláž i Sunshine) – a materiál mu ponúka v každej pasáži priestor na hlboké myšlienky i napínavé scény, ktoré sledujete so zatajeným dychom. Taký dusný zážitok tu nebol od hororu Sinister.
Vynikajúci dojem zanecháva nielen Garland, ale aj trojica výborne obsadených hercov. Domhnall Gleeson je veľký talent, čo tvrdím od roličky v Never Let Me Go či Skutočnej guráže. Toto je jeho naj výkon, ktorej konkuruje iba Lásky čas. Ale objav z Guatemaly – Oscar Isaac – si ide rovnako silno vo svojich scénach a miestami dominuje všetkým. A Alicia Vikander? Pozrite sa na jej hereckú kreáciu bez ľudského tela a pochopíte silu výkonu.
Čo chýba Ex Machina do plného počtu? Kratšia stopáž (10 minút dole by nechýbalo) a že v poslednej štvrťhodine rozohrá ruletu vyústení, ktorá nebude sedieť každému. Hej, to sú tie subjektívne chute!
Hodnotenie: 9/10
