Izba je podľa očakávaní drvivý sugestívny zážitok.

Námet tohto filmu je výborný. V jednej malej izbe žije niekoľko rokov matka so synom. Ona bola kedysi unesená a syn Jack sa jej narodil už v tomto väzení. Na malej ploche sa snažia zvládať všetko: rannú rozcvičku, varenie i stravu, je tu priestor na hry, telku, vaňu či vécko. Monotónne týždne a dni oddeľuje iba pohľad na strešné okienko, kde občas dopadne jesenný list alebo začne maľovať mráz.

Mama prispôsobuje realitu sveta najlepšie ako môže: že trýzniteľ Nick nenosí potraviny, ale používa mágiu. Alebo že tam vonku je vesmír a všetko sa odohráva v jedinej izbe. Lenže čím je chlapec starší, tým viac si začne spájať súvislosti a mama sa rozhodne začať postupne servírovať realitu: že za stenou je iný svet, že v telke idú veci kreslené, hrané i reálne a že jedného dňa sa pokusia dostať von.

Stojí ju to veľa námahy, odoprenia a plánovania, no raz prenikne Jack na slobodu a neskôr aj mama. Pred nimi však stojí obrovský svet plný vnemov, chutí, istých predsudkov – a súčasne výzva, ako sa vysporiadať s temnou minulosťou v mysli a klaustrofobickou existenciou pre oboch.

Hoci sa vyššie uvedený náčrt deja môže zdať príliš podrobný, pomôže vám nastoliť si očakávania na scény, ktoré chce Izba nasadiť. Deľba na tri akty je výborným rozhodnutím. Prvý je klaustrobofickou tour de force, kedy viac ako 40 minút nevylezieme z jedinej izby. Brilantne natočená tretina, sami po čase cítime nielen stiesnenosť miesta, ale aj monotónnosť fungovania dvoch ľudí, ktorí odhodlane existujú.

KINEMAVIDEO3741.

Široká paleta aktivít a spôsob boja s niekoľkými metrami štvorcovými prináša i nečakané veselé chvíle. A po 10 minútach na vás doľahne temná scéna hnusnej reality. Nedá sa tu normálne žiť, všetko je len pokus o prekonanie setupu. Druhý akt je krátky a najdramatickejší. Viaceré pokusy odchodu, detailná príprava i exekúcia sú absolútne napínavé scény, kedy zatínate päste do sedadla (verím, že dovtedy budete mať dochrúmaný popcorn či nachos, lebo vášho suseda trafí šľak!). Je tu toľko miest a možností, čo sa môže stať. Áno, musia tu byť aj dve-tri náhody, správne načasovanie a...

Tretí akt je o objavovaní, štarte nových životov a boji s démonmi z Izby. Svet je zrazu obrovský, núka toľko možností (a vy neustále nervózne rozmýšľate, čo zlé sa môže stať). Jack sa ponára doň opatrne, lebo množstvo podnetov potrebuje vstrebávať postupne. Jeho najväčšou oporou je stále mama, hoci sa objavujú aj starí rodičia (lenže s bremenom straty dcéry spred 7 rokmi).

Vonku číhajú novinári, takže bývalí väzni sa utiekajú skôr do bezpečia domu a vznikajú viaceré konfrontácie s minulosťou. Kopu podnetov na druhej strane neutralizujú zdanlivo nevinné otázky: Čo chceš teraz robiť? Zmierovanie sa so situáciou však nádherne zobrazí križovatku ako sa svetom vyrovnáva matka (častým porovnaním s minulosťou i životom pred väzením) a ako Jack s vlastnou logikou, pošramotenou inou výchovou.

Mnohí budú namietať, že Izba sa priživuje i ťaží z mediálných prípadov väznenia žien trýzniteľmi, ale presah a vyšší level nasadzuje práve Jack so svojou detskou logikou. Funguje ako rozprávač, je silný v pohľade na svet – ak podľahnete kamere, množstvo obrazov uvidíte pri pohľade nahor na strop, kde bolo kedysi malé strešné okienko. Znepokojivé snímanie izby, sveta a vášho rozorvaného vnútra pridá na celkovom napätí. Hudba je citlivá, nie je jej veľa a necháva doznieť isté momenty. Niektorí kritici budú namietať, že film by bol sugestívnejší bez nej, no takto občas zmäkčí a inokedy zvýrazní scény.

Jedna vec je istá a treba ju napísať výrazne: titulné herecké výkony sú špičkou roka 2015. Brie Larson odovzdáva silný výkon ženy, ktorá dospela príliš rýchlo a stala sa matkou z donútenia. Jej oscarová nominácia je istá kvôli viacerým scénam. Bežne pri nomináciách tipujete, ktorá scéna je tá pravá, ale Brie ich má viacero: civilné fungovanie, zmena rétoriky o fungovaní sveta, realizácia úniku, prázdnota existencie v novom dome, hádka pri stole, finále. Ak na každého Akademika doľahne iná, stále bude favoritka tohto ročníka.

No paradoxne ešte lepší podá 9-ročný Jacob Tremblay, ktorý tu nemá iba pár silných scén, ale absolútne si ťahá celý film sám. Detská nevinnosť, postupné precitnutie, boj na úteku (so sebou samým, situáciou i neistotou), prvé momenty vo svete, jemné radosti i veľké činy. Tremblay drví detskú konkurenciu poslednej dekády, ak zabrala v roku 2012 Quvenzhané Wallis, musí aj on!

Izba je podľa očakávaní drvivý sugestívny zážitok, ktorý vám zoviera hrdlo vo viacerých scénach a nechce nechať vydýchnuť. Výborne napísaný, zručne zrežírovaný, fantasticky zahraný. Po Zmiznutí ďalší film, ktorý by som nechcel vidieť ako čerstvý rodič.

Hodnotenie: 9/10