Diera v hlave režiséra Roberta Kirchhoffa, mieri do slovenských kín

„Malé deti do dvoch rokov nestrieľal, lebo mu bola škoda guliek. Preto ich chytal za nožičky a rozbíjal hlavičky o múr. Tak zahynula moja sestra... Brat mal desať, jeho zastrelili,“ spomína si na obdobie Druhej svetovej vojny poľská Rómka Krystyna Gil, ktorá sa zaslúžila o vznik prvého pamätníka na svete venovaného rómskemu holokaustu Aj o ňom rozpráva nový dokument slovenského režiséra Roberta Kirchhoffa Diera v hlave, ktorý práve prichádza do slovenských kín. „ Je to film o pamäti, ktorú si nesú so sebou tí, čo prežili, a o pamäti, ktorú vnímame my, naše kolektívne vedomie,“ hovorí režisér

Recenziu filmu nájdete TU

Snímka získala len pred niekoľkými dňami Zvláštne uznanie Poroty českej súťaže na filmovom festivale Jeden svet v Prahe. „Je to silný a poetický film, ktorý nám opäť pripomína, že o holokauste stále nevieme všetko. Režisér a jeho tím vytvorili vizuálny priestor pre dôležité svedectvo rómskeho národa, ktorého predstaviteľov snímka označuje za zabudnuté obete druhej svetovej vojny,“ odôvodnila svoje rozhodnutie porota. Kvôli pátraniu po žijúcich svedkoch týchto beštiálnych udalostí navštívil Kirchhoffov štáb počas trinástich rokov deväť krajín, stretával sa s tými, čo prežili, ale aj s ich blízkymi, aktivistami či novinármi. „Dlho trvalo, kým som prešiel potrebné archívy. Hľadal som formu a svoje postavy. Odhaľoval som zapadnuté spomienky, desivú minulosť. Sedel som v archívoch a čítal knihy, spisy, pozeral sa na fotografie. Potom som prešiel tými najotrasnejšími miestami genocíd v Európe,“ povedal 48-ročný režisér. „Uvedomil som si, že to, čo som videl a počul, je tak silné, že to musí pohnúť s každým človekom tak, ako sa to dotklo mňa.“

KINEMAVIDEO4241.

Divákovi však neponúka zdrvujúce archívne materiály, zameriava sa na pamäť a rozprávanie ľudí, ktorí boli v čase vojny ešte deťmi. Aj keď nevyužíva žiadne dobové obrazové dokumenty, spomienky pamätníkov sú natoľko silné a emotívne, že nenechajú nikoho chladným.  „Prišli sme do väzenia, bola tam jedna Cigánka a plno ďalších, všetky zabité deti sa pozerali. Ja som si myslela, že sú živé. Nevedela som, že človek vidí, keď zomrie,“ spomína Chorvátka Fatima Dedić na hrôzy v koncentračnom tábore v Jasenovaci. „Došiel ustašovec a priniesol nôž. ´Ochutnaj, malá, aká je slaná ľudská krv,´ strašil ma.“

Pre Kirchhoffa nie je dôležitá len pamäť jeho protagonistov, ale aj spoločenská pamäť nás všetkých. „V otvorených epizódach som hľadal to, čo ma na téme fascinovalo, vôľu a slobodu. Bez ilustrácií a archívnych materiálov. Jazvy viditeľné aj neviditeľné im pripomínajú, aby nezabudli – oni ani my,“ dodáva. „Pretože zabudnúť je to najhoršie, čo by sme mohli urobiť.

Film mal slávnostnú premiéru počas 24. ročníka MFFK Febiofest, kde ho uviedli tvorcovia a protagonisti osobne. Do celoslovenskej kinodistribúcie prichádza vo štvrtok, 30. marca 2017. Producentom je spoločnosť HITCHHIKER Cinema, koproducentmi sú Česká televízia, Rozhlas a televízia Slovenska a atelier.doc. Film vznikol vďaka podpore Audiovizuálneho fondu, Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Višegrádskeho fondu a Bratislavského samosprávneho kraja. Do slovenských kín ho uvedie Asociácia slovenských filmových klubov.