TÉMA: NAJVÝRAZNEJŠIE FILMOVÉ PREPISY FRANZA KAFKU

Kafka (1883-1924) je pojem, opradený mýtom a príznak „kafkovský“ je súčasťou nášho slovníka. Pražskému, po nemecky píšucemu spisovateľovi, ktorý mal právnické vzdelanie a prácu úradníka v poisťovni, priniesla večnú slávu prelomová poviedka Premena (1915). Tá stojí i za zrodom subžánru body horor, ktorý spopularizoval David Cronenberg. Prívlastok „kafkovský“ sa dnes vyznačuje absurdnosťou a pocitom odcudzenia, blúdenia, stratenosti a bezvýchodiskovosti.

Smutným paradoxom je, že všetky tri jeho nedokončené romány – Proces (1925), Zámok (1926) a Nezvestný /Amerika/ (1927) –  vyšli vďaka jeho literárnemu kolegovi a osobnému priateľovi Maxovi Brodovi až posmrtne (pričom Franz ho žiadal, aby rukopisy po jeho smrti spálil). Z Kafku sa naprieč desaťročiami stala doslova celosvetová spisovateľská superstar.

Keďže minulý rok ubehla storočnica, od kedy tu s nami nie je, pozreli sme sa na tie najpôsobivejšie filmové spracovania jeho diel.

Proces (The Trial, r. Orson Welles, 1962)

Filmový prepis Orsona Wellesa je obdivuhodný. Podarilo sa mu majstrovsky vykresliť povestnú kafkovskú atmosféru izolácie, absurdnosti, nelogickosti, bezbrannosti a bezvýchodiskovosti. Čiernobiely vizuál, expresívne svietenie, práca s hĺbkou ostrosti, výrazné podhľady a nadhľady či vychýlené kompozície zvádzajú k označeniu „noirovej“ adaptácie. Príbehu bankového úradníka Jozefa K. (Anthony Perkins) – bezdôvodne zatknutého a následne vyšetrovaného na slobode bez konkrétneho obvinenia  – táto Wellesova štylizácia neskutočne svedčí.

Navyše tu máme znamenité kulisy. Skľučujúce interiéry pôsobia divadelne, neraz expresionisticky, keď sú stropy buď znížené až po hlavy protagonistov, alebo vysoké, tiahnuce sa až do neba (banka vyzerá ako nekončiaci sa sklad). Budovy sú celkovo opustené a schátrané (súdny proces sa koná na povalách činžiakov). Exteriéry zasa pôsobia postapokalypticky: ulice sú vyľudnené, bez zelene a života. Nie je to nočná mora?

Zámok (Das Schloß, r. Rudolf Noelte, 1968)

Zememerač K. prichádza na objednávku do dedinky pod zámkom, pre ktorý má vykonávať prácu zememerača. Od prvej interakcie sa však stretáva iba s nezmyselnými prísnymi pravidlami, podivnými zmenami nálad a zisťuje, že jeho profesiu vôbec nepotrebujú. K. blúdi labyrintom systému a postava za postavou si ho vychutnáva siahodlhými vysvetleniami, v ktorých samú seba neguje. Vždy, keď si K. myslí, že urobil krok k svojmu cieľu, urobil de facto dva vzad. Zámok je preňho nedosiahnuteľná méta.

Verná a minimalistická adaptácia vtiahne od prvého záberu na týčiaci sa zámok, zasneženú dedinu a prichádzajúceho cudzinca. Kamera obratne švenkuje a spolu s hudbou podtrháva znepokojivú a zároveň snovú, miestami až ironicky rozprávkovú atmosféru. Akurát chýba väčší priestor pre K. a Friedu (jeho snúbenicu, s ktorou sa majú brať), čo je v tejto filmovej verzii marginalizované. Nakoľko román – rovnako ako Nezvestný a Proces – nebol dokončený (a nemá koniec), ušili mu scenáristi azda najlepší možný a najpraktickejší záver.

Premena (Die Verwandlung, r. Jan Němec, 1975)

„Keď sa Gregor Samsa jedného rána prebral z nepokojných snov, zistil, že sa v posteli premenil na príšerného chrobáka.“ Touto vetou začína nielen Kafkova najslávnejšia poviedka, ale aj jej filmová podoba očami Gregora, premeneného na hmyz. A to doslova, pre nápadité použitie subjektívnej kamery, pričom veľkého chrobáka ani raz neuvidíme a zostáva iba v našich predstavách.

Jan Němec (Démanty noci) sa do nemeckej televíznej adaptácie nemecky píšuceho autora náramne hodil, a to okrem iného aj pre svoj sklon k experimentálnym formám. Dynamická kamera nám od prvého záberu sprostredkováva Gregorovu perspektívu, či už sa v novom tele skrýva pod posteľou, lezie po záclone, ukrýva sa na lustri alebo nechutne konzumuje. Tento sugestívny postup jednak prehlbuje divákovu empatiu voči Gregorovi a jednak zvyšuje (či dokonca miestami môže i zmierňovať) pocit hnusu k jeho rodičom a sestre.

Bonus: Kafka (r. Steven Soderbergh, 1991)

Nejde síce o adaptáciu žiadneho konkrétneho počinu, ale o syntézu autorovho života, jeho literárneho diela a fikcie, kde je povestná kafkovská atmosféra viac než presná. Soderbergh namiesto štandardnej biografie nakrútil fiktívny príbeh Franza Kafku na základe pocitov, ktoré z jeho tvorby navnímal. A zaobstaral mu krásny noirový vizuál.

Kafka (Jeremy Irons) je tu rádovým úradníkom obrovskej poisťovacej spoločnosti, vo voľnom čase píše poviedky a trápi ho trvalý konflikt s otcom. Po tom, ako ho kontaktuje anarchistická skupina, začína pátrať po záhadných okolnostiach náhlej smrti svojho priateľa a kolegu.

Scenár je hravou skladačkou spisovateľových prác: postavy dvojčiat – Kafkových asistentov sú prevzaté zo Zámku, na samotný zámok Katka neraz upiera svoj zrak a napokon tam i smeruje a viaceré scény z úradu evokujú Proces. Fanúšikov poteší dialógová referencia na Premenu („Premýšľam aktuálne nad mužom, ktorý sa prebudí premenený na obrovský hmyz.“) a máme tu i odkazy na mená jeho postáv (Burgel - Zámok, Rossmannová - Nezvestný, Grubach - Proces). Popri Kafkovi sa skladá pocta i dobovej Prahe a nejeden expresionistický záber pripomenie kultového Tretieho muža (1949).

Dávame tiež do pozornosti:

Triedne vzťahy (Klassenverhältnisse, r. Jean-Marie Straub, Danièle Huillet, 1984)

Proces (The Trial, r. David Hugh Jones, 1993)

Amerika (r. Vladimír Michálek, 1994)

Zámok (Zamok, r. Alexej Balabanov, 1994)

Zámok (Das Schloß, r. Michael Haneke, 1997)

Seriál Kafka (r. David Schalko, 2024)

Franz Kafka - známý neznámý (r. Pavel Šimák, 2024)

Mr. Kneff (r. Steven Soderbergh, 2024)

Ktorý je váš obľúbený filmový Kafka?