Prekliate dedičstvo klame žánrom, no je silným debutom

Novinka Prekliate dedičstvo mala oslnivý debut na Sundace festivale, odkiaľ prišli znamenité recenzie. Keď sa film objavil v júni v amerických kinách, ďalšie kritiky ho vystrelili opäť do výšin, no keď prišli anketové lístky Cinemascore, objavilo sa v nich hrozivé D+. To v praxi znamená, že film sa náraomne páči kritikom, no bežným divákom nie. Naposledy sme mali podobný prípad pri Aronofského mother! Podobný prípad je aj Prekliate dedičstvo – film klame žánrom, spracovaním, smeruje k istej pointe, no mnohí sa nebudú chcieť ľahko zmieriť s výsledkom i peniažkami za vstupné.

Preto berte túto recenziu nie ako varovanie, ale skôr ako usmernenie, čo od filmu čakať a čoho sa reálne dočkáte. Prekliate dedičstvo totiž nie je bežný horor ako V zajatí démonov či nejaké klasiky žánru. Skôr sa pohybuje na pomedzí žánru psychologickej drámy, trileru a prvky hororu sem nenápadne vloží, keď potrebuje. Pracuje s osvedčenými pravidlami i scénami, no potom zrazu prešaltuje na úplne iný štýl. Má vražedných 126 minút, ktoré vás môžu najmä v druhej tretine umučiť, no zároveň film vie každých 15 minút ponúknuť niečo, čím maximálne opäť získa vašu pozornosť a potlačí vás ďalej v priebehu.

Film začína pohrebom starej mamy a vzápätí sledujeme štvoricu rodinných členov snažiacich sa zmieriť so stratou. Otec, matka, syn i dcéra prežívajú náročné časy v práci i v škole. Mama s dcérou majú veľkú výzvu pred sebou – no osudová je noc, kedy syn s dcérou idú na párty. Strata v rodine sa prehlbuje, no je možné, že členovia rodiny úplne neodišli, ale prebývajú medzi nimi? Mama sa pripravuje na výstavu, jej modely pripomínajú hrôzy minulosti, no jej hľadanie pokoja nenachádza konca kraja. A keď začne laškovať s témou média, otvorenej seansy, v ich dome a aj mimo neho sa začínajú diať bizarné udalosti. Tenzia v rodine silnie, nie každý verí tomu, čo sa deje (najmä otec psychiater je na vážkach), no dokážu sa zomknúť alebo ako budú čeliť nepochopenému?

KINEMAVIDEO4573.

Prekliate dedičstvo je v oveľa väčšej miere psychologickou drámou rodiny a hoci debutujúci Ari Aster solí pár hororových momentov, šetrí si ich skôr na druhú polovicu filmu. Mnohí diváci budú sklamaní z prvej hodiny, lebo ak sa prišli sem poriadne naľakať a rozsypať vrecká s popcornom, dočkajú sa skôr indícií, scén z pohrebu, rodinných hádok, nešťastných nehôd a vnútorného napätia rodinného kvarteta. A časť publika sa tu bude asi riadne nudiť, lebo hoci Aster vynikajúco pracuje s náznakmi i zvukom, na prvú signálnu sa im nevalí toľko podnetov ako by čakali. Ak si pripočítame úmyselne dlhé scény alebo až obyčajné dialógy, neradno vylúčiť, že pár návštevníkov z kina ujde, nebudú mať trpezlivosť vydržať.

No to je súčasť koloritu Prekliateho dedičstva. Teror v rodine a napätie budujú postupne a nemusia mu na to vyliezať démoni zo skrine alebo neustále trieskať s oknom v mrazivej noci. Napínavá môže byť aj výmena názorov alebo niekoľko brilantných monológov Toni Colette. Je obdivuhodné vidieť, že Aster nás berie na návštevu bežných filmových scén (školská hodina, stretnutie pozostalých, rodinná večera, vyvolávanie ducha) a dokáže ich parádne obohatiť alebo podať novým spôsobom. Práve tu treba hľadať aj indície pre neskoršie dianie – malý obyčajný dialóg vás môže neskôr nasmerovať správnym smerom...

Druhá hodina začne ponúkať viac nadprirodzena a vtedy sa dostavia hororové chvíle. Napätie je výborne budované a hoci sa nebojíte non-stop, pár napínavých scén zvláda Aster výborne. No aj tu dáva prednosť psychike – súčasne sa naplno hrá s náznakmi: záhadné mená či heslá, podozrivé svetlá, prepínanie dňa a noci. Vo väčšej miere sa načrtnú aj indície z minulosti, no Aster vám nenechá v poslednej scéne jasné vysvetlenie, čo a prečo sa stalo. Bežnému divákovi pripadá film ako úplne zle postrihaný, nedokončený a že v ňom chýba aspoň 8-9 scén. No to je presne ten odlišný prístup, že si veľa musíte pospájať sami, možno prísť s vlastnou teóriou, ako veci fungujú a čo ste presne videli. Je to prístup silne artový, preto sa nemožno čudovať, že na festivaloch malo Prekliate dedičstvo úspech a v bežných kinách divák trpí.

S týmto vedomím by ste mali ísť do kina. Je to jeden z najlepšie hodnotených filmov roka, núka odlišný prístup a hoci by som mu sám odfaklil 15 minút stopáže, imponuje mi režisérov prístup. Ale už publikum na premiére (jedno z najhorších vôbec) správaním dokázalo, že tradičný divák film na milosť nezoberie 

Hodnotenie Miša Korca: 8/10