Chystáte sa na nového Triera - Jack stavia dom? Pár rád na jeho čítanie...

Už vo štvrtok do slovenských kín prichádza film Jack stavia dom o sériovom vrahovi od jedného z najkontroverznejších režisérov súčasnosti. Lars von Trier v ňom opäť prekračuje hranice a poburuje divákov.

Niektorí ho milujú, iní nenávidia. Jeho filmy sú známe otvorenými sexuálnymi scénami, čiernym humorom, búrajú tabu a miestami balansujú na hranici vkusu. Medzi najznámejšie tituly filmografie Larsa von Triera patrí Tanečnica v tme (2000), Dogville (2003), Antikrist (2009), Melanchólia (2011) či Nymfomanka (2013). Každá jeho premiéra je vysoko očakávaná. Jeho najnovšia snímka Jack stavia dom (2018) mal premiéru počas festivalu v Cannes a svoj film tam uviedol po sedemročnom zákaze, ktorý nasledoval po jeho nevhodných komentároch počas tlačovej konferencie. Reakcie po filme sa – ako vždy – rôznili. Niektorí ho oslavovali, iní ho zatracovali.

Ponurý, ale zároveň groteskne humorný film nás zavedie do USA 70. rokov. Pre sériového vraha Jacka je každé zabitie umeleckým dielom. Svoje temné majstrovstvo sa snaží počas rokov vybrúsiť k dokonalosti. Jeho terčom sú muži, ženy, ale aj deti. Divákov jednoznačne nešetrí a znovu sa len potvrdzuje, že Trierove filmy nie sú pre každého. Jack je nadpriemerne inteligentný a snaží sa o dokonalý zločin. Pomaly ale isto sa však akurát prepadáva do pekiel. „ Roky som nakrúcal filmy o dobrých ženách, teraz som nakrútil film o zlom mužovi,“ hovorí Trier.

Ak vám Jackova cesta do pekla znie povedome, máte pravdu. Lars von Trier sa počas písania scenára inšpiroval dielami veľkých osobností naprieč storočiami. A tým najznámejším je Dante a jeho Božská komédia, konkrétne jej prvá časť – Peklo. Hlavnou postavou Božskej komédie je sám Dante a na jeho ceste ho sprevádza básnik Vergilius. Rovnako aj Jacka na ceste peklom sprevádza Verge, ktorý zároveň načúva všetkému, čo tejto ceste predchádzalo. Tiež v podobe filmového pekla sa nechal Trier inšpirovať Božskou komédiou, respektíve jej ilustráciami z rúk najväčších majstrov výtvarného umenia. Od Sandra Botticelliho, cez Gustava Dorého, po Eugena Delacroix či Williama Blakea. Danteho červenú kapucňu nájdete na všetkých farebných ilustráciách. Vďaka tomu vznikli dychberúce zábery, ktoré očaria každého, kto sa na film pozerá na veľkom plátne. Okrem Danteho však bol pre Larsa von Triera inšpiráciou aj Hieronymus Bosch, Patricia Highsmith, Glen Gould, Bob Dylan a dokonca aj Alfred Hitchcock. „Jack stavia dom je môj najviac Hitchcockovský film,“ vyjadril sa režisér.

KINEMAVIDEO4695.

OD DANTEHO PO DYLANA: TRIEROVE INŠPIRÁCIE

Lars von Trier sa počas písania scenára inšpiroval dielami veľkých osobností naprieč storočiami. Niektoré odkazy sú na prvý pohlaď badateľné, iné vyniknú až pri podrobnejšom skúmaní. Prečítajte si prehľad najzásadnejších umelcov, ktorých vplyv si vo filme môžete všimnúť:

DANTE ALIGHIERI (1265–1321)
Zásadnou inšpiráciou pre Triera bolo dielo jedného z najvýznamnejších talianskych básnikov a mysliteľov Danteho Alighieriho Božská komédia. Kniha je rozdelená do troch častí – Peklo, Očistec a Raj – pričom Jack rozpráva práve svoju cestu do Pekla. Hlavnou postavou Božskej komédie je sám Dante a na jeho ceste ho sprevádza básnik Vergilius. Rovnako aj Jacka na ceste peklom sprevádza Verge, ktorý zároveň načúva všetkému, čo tejto ceste predchádzalo. Tiež v podobe filmového pekla sa nechal Trier inšpirovať Božskou komédiou, respektíve jej ilustráciami z rúk najväčších majstrov výtvarného umenia. Od Sandra Botticelliho, cez Gustava Dorého, po Eugena Delacroix či Williama Blakea. Danteho červenú kapucňu nájdete na všetkých farebných ilustráciách.

HYERONYMUS BOSCH (1415–1516)
Trier pripúšťa, že jeho filmy majú mnoho inšpiratívnych zdrojov. Môže ísť napríklad iba o detail obrazu alebo knihy, ktorý sa mu páčil, poznamenal si ho a následne ho prispôsobil svojej myšlienke. Tak je to napríklad práve pri holandskom ranorenesančnom maliarovi Hyeronymovi Boschovi. Vybavíte si jeho asi najslávnejšie dielo, triptych s názvom Záhrada pozemských rozkoší a postavy v „bublinách“?

ALFRED HITCHCOCK (1899–1980)
„Jack stavia dom je môj najviac Hitchcockovský film. Obsahuje mnoho jeho elementov, napríklad scénu na konci, kde sa Jack drží nad priepasťou iba svojimi nechtami. Hitchcock povedal že v jednom svojom filme urobil chybu – keď darebák visí zo sochy Slobody a drží sa len jednou rukou. Povedal, že by to musel byť superhrdina, aby to zvládol, teda niekto, komu prisudzujeme skôr kladné vlastnosti. Preto som do svojho filmu dal niečo podobné. Jack je darebák, ale zároveň hlavná postava. A zaujímavá vec je, ako na to ľudia reagujú,“ popisuje svoju inšpiráciu Hitchcockom Lars von Trier v rozhovore s Peterem Schepelermom.

PATRICIA HIGHSMITH (1921–1995)
Americká spisovateľka, o ktorej knihách Lars von Trier prehlásil, že do nich bol vždy blázon, sa preslávila svojimi psychologickými thrillermi s násilným obsahom a prvkami čierneho humoru. Hneď jej prvý román Cudzinci vo vlaku sfilmoval režisér Alfred Hitchcock. Autorka vytvorila aj postavu Toma Ripleyho, ktorého vo filmových adaptáciách Talentovaný pán Ripley stvárnili Alain Delon a Matt Damon. Jej osobnosť vyvolávala kontroverziu. Životopisci ju popísali ako veľmi samotársku, obsesívnu, mizantropickú, krutú, rasistickú a antisemitskú alkoholičku. Kvôli svojej zbierke poviedok Little Tales of Misogyny bola tiež obvinená z mizogýnie.

GLENN GOULD (1932–1982)
Kanadský klavirista, skladateľ a publicista Glenn Gould bol jedným z najvýznamnejších svetových klavírnych virtuózov 20. storočia. Súvislosť medzi ním a postavou Jacka je vo filmu naznačená prostredníctvom strihu. Obdobne, ako je pre Jacka každá vražda umeleckým dielom a svoje zručnosti sa snaží behom rokov vybrúsiť k dokonalosti, učí sa Gould v prestrihoch na archívnych videomateriáloch hrať skladbu J. S. Bacha. Gould je Jackov hrdina, reprezentuje intelekt aj umenie.

BOB DYLAN (1941)
V roku 1965 vydal Bob Dylan pieseň Subterranean Homesick Blues. Jedna z prvých nahrávok, na ktorých Dylan vymenil svoj charakteristický akustický zvuk za bicie a elektrické gitary, bola sprevádzaná krátkym filmom. Ikonický klip, na ktorom Dylan stojí v zapadnutej uličke a odhadzuje papiere so slovami a krátkymi heslami, je považovaný za raného predchodcu hudobných videoklipov a mal obrovský dopad na popkultúru. Lars von Trier umiestnil do filmu priamočiaru citáciu, ktorá sa niekoľkokrát opakuje: Matt Dillon ako Jack stojí vedľa svojej dodávky a v ruke drží ručne popísané cedule.