Od Marylin cez detektívky až po Bielikovho Jánošíka

Čím to je, že tak radi zabúdame na vlastné životy a vymieňame ich za osudy filmové, hoci nie naše? Aspoň na chvíľu chceme zažiť, čo bežne nezažívame, rozšíriť vlastný svet, uvoľniť potláčané emócie, vyburcovať sa k novým, získať nadhľad, väčší rozptyl, pocit katarzie?

Aj o tom sa budeme rozprávať v novom programovom týždni na Rádiu Litera. Filmoví teoretici (Martin Ciel, Peter Krištúfek, Vladimír Havrilla, Ján Kalina) nás prevedú svetom pohyblivých obrázkov, v ktorých budeme hľadať samých seba. Či už to bude nablýskaná sláva Marylin Monroe, ponuré kulisy starej dobrej detektívky, dramaticky spletitý Anglický pacient, alebo nadčasové múdrosti velikánov, akými boli Viktor Kubal, Paľo Bielik, či Jozef Kroner. Tento týždeň si vychutnajte filmové posolstvo ušami a možno vás aj inšpirujeme k ceste do kina, do sveta filmov (nielen) ašpirujúcich na blížiace sa Oscary.

Vladimíra Havrillu poznajú znalci ako výtvarníka a filmára. Súčasťou jeho rozmanitých aktivít bola od 60-tych rokoch aj literárna tvorba. V cykle Čítanie na pokračovanie vám počas týždňa v piatich častiach ponúkneme výber z jeho Filmových poviedok. Naivne milé, pútavé a originálne texty, ktoré písal väčšinou ako námety pre filmy, sú bránou do jeho fantázie a inšpirácie. Zo zdanlivo všedných udalostí Havrilla dokáže navodiť magickú atmosféru. V réžii Jána Medveďa číta Miloslav Kráľ a Jana Pilzová.

„Milovať znamená dať niekomu moc, aby ťa zabil," povedala raz (možno až prorocky) Marilyn Monroe. V čase najväčšej slávy si jej fotky schovávali pod vankúš tisícky mužov. Keď tu odrazu, začiatkom augusta 1962, ochromila svet šokujúca správa. Herečka je mŕtva! Milan Richter vás vo svojom rozhlasovom thrilleri Kto zabil Marilyn Monroe? vezme do deja fiktívneho vyšetrovania záhadnej smrti jednej z najikonickejších herečiek 20. storočia. Účinkujú Diana Mórová, Tomáš Maštalír, Peter Rúfus, Miroslav Trnavský, Ivo Gogál, Soňa Ulická a ďalší. Hra mala premiéru v roku 2014.

Film je umenie, ktoré povstalo na konci 19. storočia a už v druhej polovici 20. storočia sa stalo jedným z nosných médií pri tvorbe vkusu a senzibility moderného človeka. Do časov, keď film ešte len bojoval o emancipáciu svojich vyjadrovacích prostriedkov, nazrieme v eseji filmového teoretika Martina Ciela, Pohyblivé obrázky. Text o prienikoch filmu s divadlom a hudbou, vám v réžii nedávno zosnulého Viktora Lukáča, prečíta Alfréd Swan.

Utorok otvorí pásmo o krimifilmoch z dielne Petra Krištúfka. Vražedné filmové políčka vás prenesú do detektívnych príbehov vo filme. Práve detektívka a film je pre mnohých ľudí jediné spojenie, kedy sú ochotní tento žáner registrovať. Čakajú na vás svetoví filmoví detektívi a dávka tajomnej atmosféry, ktorá divákov sledujúc postup vyšetrovania tak baví. Účinkujú Ivan Laca, Lucia Vráblicová a Juraj Predmerský.

„Voľakedy bolo televízorov ešte ako šafranu, zaburinili svet až o trochu neskôr. Deti i dospelí chodili do kina a počúvali rozhlas po drôte... V kinosále sa tajomne zotmelo, ponad hlavy divákov vystrelil svetelný lúč a za zvukov hudby sa na plátne zjavili čiernobiele titulky. Viktora preniklo čosi hypnotické, stŕpol a pootvoril ústa. Od tej chvíle túžil len po tom, aby sa premietanie nikdy neskončilo...," znie úryvok poviedky Jozefa Puškáša Kino čas. Zvyšok vám dopovie Miroslav Kolbašský.

Dej najznámejšieho románu spisovateľa Michaela Ondaatje, Anglický pacient, sa odvíja v dusnom ovzduší na sklonku druhej svetovej vojny. V centre diania sú osudy štvorice ľudí, ktorí sa stretávajú vo vile zmenenej na nemocnicu, v horách pri Florencii. Štyri životy sa v slede retrospektív prepájajú do zložitého, mnohovrstevného obrazu. Filmová podoba románu bola v roku 1997 ocenená Oscarom za najlepší film. Úryvok z knihy číta Alfréd Swan.

„Práve sme dostali mimoriadnu správu. Pri nakrúcaní veľkofilmu tragicky zahynula populárna filmová hviezda Ifigénia." Takto začína autor Ján Hudec svoju rozhlasovú hru Nakrúcanie filmu „Po nás potopa". Katastrofickú utópiu z roku 2100 režijne naštudoval Imrich Jenča. V hlavných úlohách odznejú hlasy Ctibora Filčíka a Karola Machatu, sekundujú im Zdena Grúberová, Ladislav Chudík, Oldo Hlaváček, Dušan Jamrich, Ivan Krajíček, Jozef Kroner, Leopold Haverl a ďalší. Hra mala premiéru v roku 1976. Počúvajte od stredy.

Dejiny príbehu sú staré ako ľudstvo samo. Od jaskynných malieb sme sa prepracovali cez Shakespeara až k Tolkienovi. Človek má akúsi prirodzenú potrebu podeliť sa o svoje zážitky a tým reflektovať okolitý svet. Film dal po knihách takémuto rozprávaniu nový rozmer. V programe Rádia Litera od štvrtka pokračujeme pásmom o blízkych stretnutiach literatúry a filmu. Pod názvom Od slova k obrazu autorsky pripravil Marek Puškáš. Účinkujú František Kovár, Juraj Predmerský, Marián Geišberg, Oľga Solárová a Peter Sklár.

Láka vás tajomno? Chcete príbeh, ktorý sa vymyká jednotvárnej každodennosti a nevytratí sa bez stopy? Tak si vypočujte úryvok z novely Petra Krištúfka, Hviezda vystrihnutého záberu. Čarovný príbeh o dievčati, ktoré si vďaka svojmu hendikepu vytvorilo vlastný svet, nie veľmi vzdialený od života bežných ľudí, a predsa omnoho pestrofarebnejší. Ďalšie z Krištúfkových diel prekypujúce invenciou, podloženou odbornými vedomosťami a znalosťou ľudskej psychiky. Číta Richard Stanke.

Ján Kalina bol prvým Slovákom, ktorý sa venoval filmovej kritike a filmovej teórii. Počas druhej svetovej vojny ho pred deportáciou zachránili pracovníci Slovenského rozhlasu, do ktorého prispieval pod piatimi pseudonymami. Bol tvorcom prvého slovenského kabaretu a zároveň jeho prvým teoretikom a historikom. Po skončení vojny sa stal okrem iného zakladateľom katedry dramaturgie na VŠMU. Jána Kalinu si pripomenieme úryvkom z knihy Mládeži prístupné. S vtipom sebe vlastným tu v skratke zaznamenal dejiny vzniku kinematografie. Kapitolu s názvom Prvé kino sveta vám prečíta Alfréd Swan.

Nasledujúcu chvíľku poézie sme pripravili z veršov amerického spisovateľa Johna Updika. Jeho verše Malé vidiecke kino vám zarecituje Vladimír Minarovič.

Bolo šťastím, že pri zrode slovenskej kinematografie stála taká tvorivá osobnosť, akou bol Paľo Bielik - vynikajúci herec, režisér a scenárista. Bielikov Jánošík sa stal legendou a jeho film Vlčie diery kultovým filmom. Osobnosť a filmovú tvorbu Paľa Bielika vám od piatku priblížime vo fíčri Emila Benčíka, Mág strieborného plátna.

Kto by ho nepoznal. Viktor Kubal bol už za života idolom kresleného humoru a animovaného filmu na Slovensku. No okrem výtvarného talentu mal ešte jeden dar - bol majstrom slova a svojím osobitým jazykom sprostredkúval recesný pohľad na svet. Vypočujte si jeho krátke, no o to pútavejšie rozprávanie. Ak sa vám zdá, že všetko okolo vás je deprimujúce, ponorte sa do jeho neuveriteľných príhod. Humoristické pásmo nesie názov Životné múdrosti Viktora Kubala. Relácia je z roku 1993. Zábava zaručená!

Vedeli ste , že Jozef Kroner bol tiež vášnivým rybárom? Jeho záľuba ho inšpirovala k napísaniu dvoch kníh - Herec na udici a Herec nielen na udici. Okomentoval v nich tiež pocity herca a jeho vzťahu k obecenstvu či popularite. Úryvky z nich vám prečíta Marián Grebáč. Viac info TU.