Nová česká hra Pilgrims vychádza z prác českých a európskych animátorov

Michal Berlinger je český herný vývojár, ktorý prišiel do známeho štúdia Amanita Design pred viac ako 2 rokmi. Predtým pracoval pre Blue Effect VR, Mimpi Dreams, ale aj na svojich projektoch Hravouka a Under Leaves. V Amanite pracuje na viacerých projektoch, no hlavne má za sebou ich posledný titul Pilgrims, ktorý vyšiel v októbri na PC a Apple Arcade. Nielen o tvorbe tohto projektu nám Michal prezradil viac v našom rozhovore.

Hra Pilgrims je zaujímavá aj tým, že ste ju vydali rovno pri jej ohlásení. Prečo ste sa rozhodli pre tento prístup? Je náročné udržať takúto hru tajomstvom až do vydania?

Náročné to nebolo, jednoducho sme ju neoznámili (smiech). Dôvody pre toto rozhodnutie sú dva. Prvým je, že sme hru vydávali pre Apple Arcade a prebiehali nejaké dohady o načasovaní. Druhým dôvodom je, že to je malá hra a nechceli sme, aby bol hype príliš veľký. Báli sme sa toho, že ak by sme takúto malú hru oznámili napríklad aj mesiac vopred, ľudia by mali príliš veľké očakávania od toho, čo to môže byť. Vedeli sme, že je to len drobná hra a z toho, čo by sme možno vydali ako teaser, by si ľudia mohli myslieť, že to je napríklad adventúra ako Machinarium. Mohli tak byť pri vydaní sklamaní, keď by zistili, že je to len drobná hra. Takto sklamaní byť nemohli, lebo sme nebudovali žiadne očakávania.

V porovnaní s predchádzajúcimi Amanita hrami je tam výrazný odklon v hrateľnosi, ktorá je založená na kartách, ktoré nahradili akýkoľvek inventár aj interakcie. Prečo ste sa rozhodli pre takýto odklon hrateľnosti?

Bol to experiment. Kuba (Jakub Dvorský, pozn. redakcie) s tým prišiel na základe minihry v Samorost 3, kde sa to osvedčilo a kombinovanie kartičiek a vymýšľanie kombinácií malo dobrú odozvu. Chceli sme, aby to bola hra, ktorá sa bude dať hrať rôzne a bude hráča navádzať k experimentovaniu. Nechceli sme, aby to bola hra, kde je len jedna cesta, ale aby to bola hračka, s ktorou sa dá exprimentovať.

Keďže sa v nej dá takto experimentovať, koľko rôznych ciest a koľko koncov je v nej možné dosiahnuť?

To je ťažké povedať, lebo tam máme jedno zásadné vetvenie, kde sa príbeh výrazne rozdelí, ale inak je to skôr o tom, že sa k výsledku dostaneš inou cestou. Nedá sa povedať, že by hra mala 2 alebo 3 konce, ale je to o tom, že si dokážeš nájsť svoju cestu a tých ciest je v hre pre každú situáciu niekoľko.

Hra je opäť výrazne vizuálne štylizovaná, ale tentoraz ste išli iným štýlom. Čo vás inšpirovalo k tomu, že ste sa vybrali touto cestou?

Tým, že celý projekt bol vlastne taký ľahký experiment, tak aj vo výtvarnej stránke sme chceli priniesť skôr odľahčenú vec. Ale práve aj to bolo na tom ťažké, aby sa podarilo dosiahnuť ľahkosť v tej kresbe. Kuba chcel pôvodne ísť cestou odvážnejšej štylizácie, ale ako sa to postupne vyvíjalo, tak sme skončili pri vizuále, ktorý tam je teraz.

Čo sa týka zdrojov inšpirácie, je to ako v prípade všetkých Amanita hier. Všetko to vychádza z českých a východoeurópskych ilustrátorov a animátorov. Snažíme sa čerpať z tejto našej miestnej kultúry.

Pokračovanie rozhovoru nájdete TU.