Ktoré filmy najviac rezonovali na Berlinale a kto si odniesol ceny?

Je to len pár dní, kedy skončil už sedemdesiaty ročník prestížneho medzinárodného filmového festivalu v metropole Nemecka, Berlíne. To, kto získa na Berlinale Zlatého či Strieborného medveďa bolo vždy otázkou veľkej prestíže a tento rok sa môžu tešiť čiastočne aj českí tvorcovia, pretože sa produkčne podieľali na snímke There is no Evil, víťazovi tohto ročníka.

Pozrime sa teda ako na víťazov, tak na desiatku filmov, ktoré najviac tento ročník rezonovali. Nechýbali samozrejme ani sklamania, tým najväčším je možno napäto očakávaná dráma The Roads not Taken režisérky Sally Potter s ťažkotonážnym obsadením, Javier Bardem, Elle Fanning, Salma Hayek ani Laura Linney iba prítomnosťou na plátne kvalitný zážitok nezaručia, k nemu treba predovšetkým čo najkvalitnejší scenár. Nepresvedčilo ani duo Abel Ferrara a Willem Dafoe, ich projekt Siberia sa dočkal vlažnejších reakcií. Taktiež sa zdá, že ani novinka Pixaru Onward nebude patriť medzi to najlepšie čo vyšlo z tohto štúdia. Číslo na konci popisky k filmom znamená momentálne hodnotenie na stránke metacritic.com

Zlatý medveď: víťaz- There is no Evil (Nemecko / Česko / Irán, Mohammad Rasoulof), 81/100

Mozaika štyroch príbehov ľudí žijúcich a bojujúcich každý deň s morálnymi rozhodnutiami v krajine s despotickým režimom je nakrútená v koprodukcii troch štátov - Nemecka, Iránu a prekvapivo aj Českej republiky. Réžia a scenár Mohammad Rasoulof (A Man of Integrity, Dast-neveshtehaa nemisoosand). Dramaturgia rozprávania a jeho energia podľa kritiky pripomína Pulp Fiction.

Strieborný medveď, Veľká cena poroty- Never Rarely Sometimes Always (USA, Eliza Hittman), 92/100

Autumn je typická súčasná teenagerka. Vyrastá v rurálnej oblasti štátu Pensylvánia medzi robotníckou triedou. Nečakane však otehotnie a nedočká sa podpory od vlastnej rodiny. Pomôcť by jej mohla sesternica Skylar, s ktorou odchádza do New Yorku. Podľa kritiky ide o skutočne výnimočný film.

DAU. Natascha (Nemecko / Ukrajina / VB / Rusko, Ilya Khrzhanovskyi, Jekaterina Oertel), 75/100

Koprodukčný film je príbehom dvojice žien Natasche a Olgy, pracujúcich v jedálni v tajnom sovietskom výskumnom inštitúte. Tu sa stretávajú všetci zamestnanci aj návštevníci zariadenia a Natascha si začne s jedným zahraničným hosťom románik. Ide o veľmi znepokojivú a kontroverznú záležitosť.

Last and First Man (Island, Jóhann Jóhannsson), 88/100

Experimentálne science fiction z ostrovného a krásneho Islandu, to neznie vôbec zle. Vysoko tento kúsok, a najmä jeho úchvatný vizuál, ohodnotili aj diváci na Berlinale. Nakrútil ho na 16mm čiernobiely materiál slávny skladateľ filmovej hudby, Jóhann Jóhannsson (Sicario, Arrival), ktorý je už bohužiaľ po smrti.

My Little Sister (Švajčiarsko, Stéphanie Chuat and Véronique Reymond), 75/100

Lisa sa vzdáva kariéry v Berlíne a presťahuje sa do Švajčiarska spoločne so svojimi deťmi a manželom, ktorý tu vedie medzinárodnú školu. Po tom, čo jej brat - dvojička ochorie vážnou chorobou, sa vracia späť do Berlína mu pomôcť. Snímka ťaží najmä zo silných hereckých výkonov.

The Woman Who Ran (Južná Kórea, Hong Sang-soo), 81/100

Gamhee žije na predmestí Soulu a jej muž odchádza na služobnú cestu. Počas jeho neprítomnosti navštívi ďalšie tri ženy žijúce v tomto veľkomeste. Ide už o dvadsiaty-štvrtý film juhokórejského režiséra Honga Sang-soo, dobre známeho návštevníkom Berlinale. Film odkrýva svoje hlbšie vrstvy postupne počas celej stopáže.

Šarlatán (Česko / Poľsko / Írsko / Slovensko, Agnieszka Holland), 65/100

Na Berlinale sa našťastie nestratila ani životopisná dráma Šarlatán o zázračnom liečiteľovi v podaní Ivana Trojana. Film nás zaujíma aj z toho dôvodu, že koprodukčne sa na ňom podieľala aj Slovenská republika. Jeho kvality ale treba spájať najmä s režijným umom Agnieszky Holland a scenáristu Mareka Epsteina.

Kill It and Leave This Town (Poľsko, Mariusz Wilczynski), 73/100

Animovaná poľská snímka je celovečerným debutom režiséra Mariusza Wilczynskiho a rozpráva o jeho detstve v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Film je zaujímavý aj svojou vizuálnou stránkou, podľa kritiky pripomína štýl Davida Lyncha.

The Intruder (Argentína / Mexiko, Natalia Meta), 66/100

Inés je členka speváckeho zboru v Buenos Aires. Trpí však psychickými problémami a po istej traumatickej udalosti začne trpieť nespavosťou a nočnými morami plnými násilných obrazov. Inés sa začne stierať hranica medzi realitou s predstavami. Temný psychotriler pripomenie diela Briana De Palmu alebo Andrzeja Žulavskiho.

Minyan (USA, Eric Steel), 67/100

Eric Steel je americký dokumentarista, ktorý na poli hraného filmu debutoval snímkou Minyan a vyslúžil si hneď pochvalu na Berlinale. Ide o coming-out príbeh mladého gaya a zároveň člena ruskej židovskej komunity v Brighton Beach. Ide čiastočne aj o autobiografický príbeh samotného režiséra.