Štyri svadby a jeden pohreb už aj v seriálovej a celkom zvládnutej verzii

Romantická komédia Štyri svadby a jeden pohreb patrí k zlatému fondu britskej romantickej komédie, do ktorého zapadajú aj snímky, ako Nothing Hill a Láska nebeská (Love Actually). V prípade Štyroch svadieb a jedného pohrebu ide už o dielo staré celé štvrťstoročie a tak podľa producentov nastal čas nakrútiť jeho remake a prispôsobiť ho dnešnému publiku. Situácia však nie je tak zúfalá ako sa na prvý pohľad zdá, pretože ide o seriál čítajúci viac postáv než sa objavilo v pôvodnom filme a seriál je filmom Mikea Newella Richarda Curtisa iba inšpirovaný, inými slovami nejde o remake v pravom zmysle slova.

Ide o projekt v americkej produkcii (konkrétne Hulu, ale celý je dostupný na HBO GO), avšak ako producent naňho dohliadal aj samotný Curtis a väčšina deja sa odohráva v dnešnom Londýne. Ak sa ocitneme mimo toto kozmopolitné mesto, tak navštívime New York, pretože viacero postáv sú Američania.

V strede pozornosti sú postavy s menami Maya, Craig, Ainsley, Duffy a ešte niekoľko ďalších, ktoré sa stretávajú na prvej svadbe. Tá však končí „útekom“ ženícha spred oltára, londýnskeho imigranta Kasha pakistanského pôvodu. Táto udalosť je akousi rozbuškou, kedy sa začnú doslova nanovo rekonštruovať všetky dovtedy budované vzťahy, samozrejme niektoré sa rozpadnú už navždy, aby ďalšie nové mohli vzniknúť.

Telenovelovo znejúci námet sa našťastie neinšpiruje v nekonečných latinskoamerických či tureckých seriáloch, ale svojou atmosférou a vtipom sa snaží nadväzovať na spomínané diela. Názov tak trochu klame, pretože tvorcovia sa síce držia oných štyroch svadieb a jedného pohrebu, čiže čísiel, ktorých sujet musí do konca desiatej série držať, ale rovnomerne cituje aj  Love Actually alebo Nothing Hill a samozrejme musí dojsť aj na legendárnu scénu s magnetofónom z amerického kultu Say Anythíng. A tento prístup funguje skvele, bohužiaľ anglický suchý humor nie je tou jedinou zložkou tohto cca deväťhodinového televízneho maratónu.

Množstvo vznikajúcich a zanikajúcich vzťahov a snaha sprostredkovať, predovšetkým pre diváčky, dostatočné množstvo romantiky je v konečnom dôsledku mierne kontraproduktívne. Častokrát sa totiž ocitáme na hrane zbytočnej sentimentality a s ňou spojenou menšou uveriteľnosťou fikčného sveta. Nie každý dialóg pôsobí prirodzene, je cítiť určitá štylizácia a čaká nás viacero žánrových klišé, na druhú stranu žáner romantickej komédie nepatrí medzi tie snažiace sa o dôveryhodné kopírovanie životných situácií a vzťahov.

Našťastie ale každá epizóda obsahuje dostatočné množstvo vynikajúcich fórov. Tie za prvé fungujú samé o sebe, za druhé častokrát prichádzajú vtedy, keď vhodne zhodia už doslova nepríjemný sentiment ovládajúci scénu. Nie v každej epizóde je tento pomer vhodne vyvážený a podľa toho sa bude odvíjať aj vaše hodnotenie jednotlivých dielov. Najlepšie sú pochopiteľne tie, kde tvorcovia dávajú najavo nadhľad nad látkou a vytasia väčšie ako priemerné množstvo vydarených gagov a hlášok. Za veľmi vydarenú považujem aj metaforu s neustálym (až s paródiou hraničiacim) otváraním a zatváraním dverí, ktoré vhodne doplňuje neustále preskupovanie párovania predstavených postáv.

Menej šťastným ťahom je prílišné využívanie popkultúrnych odkazov, každopádne aj tie občas môžeme považovať za vtipné, viď titulok „O 300 songov Adele neskôr“, v kontexte deja dokonale vypointovaného. Kontroverzným sa môže zdať prílišné dodržiavanie pravidiel politickej korektnosti. To sa týka predovšetkým faktu, že asi málokto uverí tak šťastnému spolunažívaniu rôznorodých rás a vyznávačov viacerých náboženstiev na jednom mieste. Každopádne tu treba opäť zdôrazniť, že romantická komédia tu nikdy nebola kvôli zobrazovaniu reálneho sveta, skôr nám svet zobrazovala tak, ako ho chceme vidieť a podobne funguje aj seriál Štyri svadby a jeden pohreb.

Čo sa týka obsadenia, tak každý divák si tu nájde svoje obľúbené, ale aj menej obľúbené postavy. Tou hlavnou je Američanka Maya v podaní Nathalie Emmanuel a určite bolo šťastným ťahom túto veľmi sympatickú herečku uviesť ako predstaviteľku hlavnej postavy. Jej mladú, inteligentnú a ambicióznu manažérku politických kampaní si musí obľúbiť takmer každý, čo sa nedá povedať napríklad o takom Johnovi Reynoldovi a jeho „nerdovi“ Duffym.

Štyri svadby a jeden pohreb ponúkajú trochu nesúrodú kombináciu romantiky a humoru, čo vyplýva z dvoch odlišných prístupov k látke. Britský suchý humor a romantika v internacionálnom štýle nie vždy dokonale koexistujú (viď práve aj Nothing Hill), našťastie sa ale tvorcom podarilo tento súlad doladiť v ten najvhodnejší moment, vo finále série. Po ňom bude prevládať určite pozitívny dojem aj z celku, minimálne kvôli faktu, že také množstvo luxusných fórov pokope, máte možnosť nájsť len v máloktorom novom seriáli.

Hodnotenie: 7/10