Gruzínska dráma Začiatok je aj pre festivalové publikum originálny zážitok

Gruzínsky film Začiatok debutantky Dey Kulumbegashvilli začína ako dielo s prísľubom hutnej konfrontačnej zápletky. Náboženská komunita svedkov Jehovových sa zúčastňuje vo svojom menšom miestnom chráme bohoslužby, ktorá je narušená teroristickým útokom miestnych extrémistov. Zdá sa, že nasledujúce desiatky minút budeme sledovať vyšetrovanie zločinu, vstup do myslí jeho aktérov, odhaľovanie ich motivácií a že na konci nás bude čakať vzájomný stret oboch znepriatelených skupín. Tento predpoklad ale už ďalej od pravdy byť ani nemôže. Začiatok je doslova dvojhodinovým ponorom do mysle mlčanlivej hlavnej hrdinky filmu Yany.

Yana je manželkou vodcu náboženskej komunity Davida a majú spolu syna. Časom sa dozvedáme, že sa pre tento vzťah a intenzívnejšie zainteresovanie do chodu ich spôsobu života vzdala dovtedajšieho životného štýlu; žena sa v minulosti živila ako herečka. David po tom, čo celá budova po útoku zhorí, odchádza riešiť záležitosti ohľadom budovania novej stavby a jeho žena ostáva doma sama. Yana sa zhodou okolností stretne s vyšetrovateľom neobvyklého zločinu, táto udalosť ale naberie nečakaný spád a pootočí celý film úplne iným smerom, aký nám sľubuje úvodná sekvencia.

Po netradične vedenom rozhovore, respektíve nátlakovom výsluchu, relatívne mladá žena začína ešte intenzívnejšie pochybovať o skutočnom zmysle vlastnej existencie na tomto svete a zvolené štylistické a naratívne prostriedky nasledujúcich minút zaraďujú Začiatok do kategórie existenciálnej minimalistickej drámy. Nie je podstatné, čo sa deje naokolo, Kulumbegashvilli sa snaží divákovi prostredníctvom netradičného rozprávania čo najviac priblížiť fungovanie mysle a prežívanie pocitov hlavnej hrdinky.

Veľmi podstatnou informáciou pre potenciálnych divákov pred vstupom do kinosály je konštatovanie, že sa na snímke podieľal aj kultový mexický režisér Carlos Reygadas. Ten sa preslávil na festivalovom fóre snímkami, ako Súboj s nebom, Post Tenebras Lux či Tiché svetlo. Každé z týchto diel sa signifikantným spôsobom vysporiadavalo s otázkami viery a podobne je to aj v prípade Začiatku gruzínskej scenáristky a režisérky. Ten ale našťastie priamo neevokuje žiadne zo spomínaných diel, dôležitým prvkom pri budovaní atmosféry je totiž vidiecke prostredie Gruzínska.

Milovníci americkej nezávislej tvorby si možno pri sledovaní Začiatku spomenú na komornú drámu Michaela Tolkina Extáza z roku 1991. Tá sa rovnako zaoberala ženskou dušou v spojitosti s náboženskými a existenciálnymi otázkami. Obe snímky spája aj snaha o netradičné, mysteriózne vyústenie udalostí. Začiatok ponúka konce hneď dva, jeden uzatvára dejovú líniu Yany, ten druhý je rýdzo symbolický a zrejme rozdelí publikum na dva tábory. No a nemálo divákov si spomenie aj na nemecký film Krížová cesta z roku 2014, s ním spája začiatok okrem témy aj formálna stránka, konkrétne využívanie dlhých statických záberov.

Bolo by jednoduché použiť klišé formulku o tom, že recenzovaný film je určený pre trpezlivé, inteligentné publikum a radový divák obľubujúci internacionálny štýl známy z blockbusterov by si mal radšej vybrať iný film. Začiatok totiž nemusí zaujať v globále ani publikum festivalové, na to je príliš málo univerzálny aj v rámci nezávislej scény. Je pravdepodobné, že viac empatie k ústrednej hrdinke pri dlhých záberoch sústreďujúcich sa na hlavnú predstaviteľku pocítia citlivé ženy, než ich mužský sprievod.

Začiatok bude pravdepodobne každý divák chápať ako úplne odlišný film. Pre niekoho bude iba nudným formálnym experimentom bez využitia záberov a protizáberov, pre druhého psychologická sonda do jednej postupne uvadajúcej ženskej duše, ďalší v ňom uvidí dielo feministické a pre niekoho môže ísť o ťažšie uchopiteľné filozofovanie nad údelom človeka na tomto svete a snahy hľadať východisko v náboženských tézach o nebi a peklu. Fikčný svet Začiatku pripomína skôr to peklo; to si síce do istej miery ho robíme z vlastného života sami, na svete je ale také množstvo „diablov“ (na jedného natrafí aj Yana), že nad vlastným osudom plnú kontrolu nikdy mať nemôžeme.

Kulumbegashivillovej dielo je zrejme potrebné pre lepšie pochopenie vidieť dvakrát. Napriek dlhým statickým záberom má svojské čaro, vďaka ktorému, ak sa na štýl rozprávania dokážete naladiť, nebude subjektívny čas dlhší než ten reálny, ktorý strávite v kine. Hodnotiť hviezdičkami či percentami nemá v tomto prípade príliš zmysel, niektoré filmy sa skrátka tomuto súčasnému; zjednodušujúcemu trendu hodnotenia kinematografie vymykajú.

Hodnotenie: 7/10

Beginning (Gruzínsko / Francúzsko, 2020, 125 min.)
Réžia: Dea Kulumbegashvili. Scenár: Dea Kulumbegashvili, Rati Oneli. Hrajú: Ia Sukhitashvili, Rati Oneli, Kakha Kintsurashvili, Saba Gogichaishvili, Ia Kokiashvili, Mari Kopchenovi, Giorgi Tsereteli

+ aj pre festivalové publikum pôjde o pomerne originálny zážitok
+ snaha o netradičné rozvinutie východzej situácie a prekvapivá pointa
+ možnosť porovnania s podobne zameranými artovými snímkami

- dĺžka niektorých scén hraničí so samoúčelnosťou
- pri nedostatočnom ponorení sa do mysle a pocitov hlavnej postavy hrozí návštevníkom kina po skončení projekcie frustrácia

Prečítajte si aj recenziu Hany Lippovej TU