Želanie pre Ježiška je mozaika vianočných osudov v Brne. Aj gýč občas treba

Druhý pohľad na film Želanie pre Ježiška od Michala Korca

Najnovšia česká komédia má veľké šance stáť sa lokálnou Láskou nebeskou. Mieša príbehy mnohých postáv a prepája ich šikovným spôsobom. Ale na rovinu treba priznať, že český tím dostal na pomoc poľského scenáristu Marcina Baczynského, ktorý napísal aj originál Listy do M (známe aj ako Noc plná zázrakov). Poľskú som nevidel, takže neradno posúdiť, či tu máme pomerne presný remake ako československí Známi neznámi. No rozhodne sa filmu darí navodiť vianočnú atmosféru, rozohrať partičku s hercami a azda pridať aj pár prvkov, ktoré sa bežne v lokálnej produkcii neobjavujú.

V centre pozornosti je rádiový spíker Mikuláš so synom: snažia sa bačovať bez mamy, ale prísna šéfka venuje obľúbenej hviezde služby na Štedrý deň. Vtipná epizóda príde, keď do vysielania volá osamelá Nela prahnúca po láske a neskôr na seba narazia v skutočnosti. V rodine psychológa Štěpána fičí nevera naplno – on sa snaží zachrániť životy, žena si zatiaľ užíva románik a dcéra ho dávno ignoruje. Markétu asi čakajú ďalšie osamelé Vianoce, aspoň jej manžel sa k nej dostáva a asi ju aj tieto sviatky prekvapí. Partička okolo eventovej agentúry Tomáša skrýva viaceré postavičky a on sám by mal na Vianoce konečne doniesť svoju priateľku, aby potešil rodičov, ale tento rok to všetko vypáli inak...

Zámerne neradno prezradiť kam scenárista smeruje postavy: čaro mozaík sa skrýva práve v ich prepájaní, interakcii a vyústení. Sú tu rozmanití ľudkovia v rôznom veku, sociálnom postavení, niektoré popárované, iné osamelé. Spája ich akurát jedno mesto a jeden deň v kalendári, ktorý od rána do večera servíruje rôzne prekvapenia. Časť z nich je úplne náhodná, iná možno vykalkulovaná.

Skladanie osudov ponúkne žánrovo zväčša veselý mix a pekné situácie. Niektoré sú viac romantické: zasnená Nela stále nedostáva šancu či aspoň telefónne číslo na pekného chlapa. A naopak, Mikuláš by sa mal odhodlať a stále to nejde. Nevadí, že postavy sú prepájané cez rodinu, prácu alebo len náhodne: mladší chalan sa kamaráti so starším dievčaťom, ktoré asi v ňom nevidí potenciálneho frajera, avšak ani netuší, čím si on prechádza – a tvorcovia sa mu dlho venujú iba ako rozmarnému chalošovi, ktorý nájde parťáka v dudravom Santa Clausovi, ktorý sa inak vyhýba zodpovednosti. Oni dvaja sú dobrý príklad ako postavy k sebe pasujú cez podobné charaktery, hoci ich delí aj 20-ročný rozdiel.

Niektoré príbehy tlačia na pílu, lebo sú Vianoce – a chcú žmýkať emócie naplno. Platí to pre Markétu v podaní Táni Pauhofovej, ktorej plný osud je znázornený iba v náznakoch, ale jej manžel si užije fakt nezabudnuteľnú jazdu so sympatickým dievčatkom. Niektorí ju možno odhalia príliš skoro cez malé detaily, iní neskôr – ale vzniknú tu fajn dialógy i situácie.

A napokon očakávaná dvojica Jaroslav Dušek-Eva Holubová. Nemajú veľa scén, ale v momente, keď sa objavia na plátne, si kradnú pozornosť pre seba a dominujú v etudách. Azda je fajn, že nemajú viac priestoru, minimálne ich symbióza je však kúzelná a vedie k slušnej zábave. To Arnošt Goldflam seká jednovetné vtipy jeden za druhým ako by sa bavil sám a očakáva, že vás strhne so sebou. Ak na vás bude pôsobiť každý druhý, užijete si jeho postavu dosýta.

Želanie pre Ježiška je natlačené do priestoru jedného dňa – a najmä jedného mesta. Brno tu hrá veľký part a po mnohých komédiách z Prahy je to osviežujúca destinácia s peknými miestami i zábermi. Je tu priestor pre luxusnú reštauráciu, vianočné trhy, kolotoč i príbytky. Ale zároveň sa na Štedrý deň aj cestuje – jedna posádka smeruje do mesta, iná z neho von na nezabudnuteľnú misiu. Voľbu Brna, aj Moravy však chválim, lebo pôsobia na plátne sviežo.

Na filme oceňujem, že nie všetky postavy či situácie vykresľuje pozitívne – a nejde iba o trúchlenie či straty. Minimálne dva prípady sú na lokálne pomery pozoruhodné: hoci jeden končí ako-tak dobre, je tu aj priestor pre sociálny aspekt, kde happy-end úplne nečaká – ak zaň nerátate jeden pekný večer. Ak je to pozdrav z poľského originálu, povedzme že dobre, ale rozhodne tá štipka smútku sem patrí.

Herecká partia je zložená z množstva zvučných mien, pričom nie každý má rovnako veľký part. Ten najväčší ťahá Richard Krajčo v solídnej roli a aj málo videná Elizaveta Maximová ako Nela. Dokonca Jiří Langmajer hrá niečo iné ako záletníka (je na druhej strane) a Anna Polívka mu hubuje statočne. No ak sa tešíte na Veroniku Khek Kubařovú či Táňu Pauhofovú, nemajú tu veľa scén, ale potešia...

Želanie pre Ježiška je dobrý žánrový film, ktorý presne vie kam má cieliť a aj to doručí. Gýčový, keď treba. A aj veselý, smutný, zábavný, trúchlivý, očakávaný i prekvapivý. Ak vás podžáner s mozaikou ľudských osudov stále baví a chcete si dopriať fajnovú vianočnú atmosféru už v novembri, toto je ono.

Hodnotenie: 7/10

PS – Znalci poľského originálu budú asi odrátavať body, ale milovníci Lásky nebeskej pokojne pol boda či celý pridajte.

+ niekoľko dobre napísaných postáv

+ viaceré výborné situačné scény

+ kvalitné herecké obsadenie

+ film tematizuje aj sociálne či smutné momenty

+ pekná kamera a dobre využité Brno

- časť osudov vykalkulovaná a na istotu

- niektoré postavy majú menej priestoru