Nový film Roberta Kirchhoffa o Alexandrovi Dubčekovi na MFF Karlovy Vary

57. ročník najväčšieho áčkového festivalu v našom regióne MFF Karlovy Vary štartuje už tento piatok 30. júna a v svetovej premiére uvedie dlhoočakávanú slovensko-českú snímku Všetci ľudia budú bratia (2023) od režiséra Roberta Kirchhoffa. Najnovší film jednej z popredných postáv slovenskej dokumentaristiky širokej spoločnosti známej napríklad vďaka kontroverznej snímke Kauza Cervanová pojednáva o popovej hviezde minulorežimovej politiky Alexandrovi Dubčekovi, ktorý k sebe ako magnet ťahá prívržencov, obdivovateľov aj kritikov. V období železnej opony, ale aj zjednotenej Európy. Pri príležitosti blížiacej sa svetovej premiéry na karlovarskom festivale distribučná spoločnosť Film Expanded zverejňuje zbrusu nový trailer na film, ktorý patrí k prvým lákadlám pre všetkých tých/tie, ktorí/é ho neuvidia v Karlových Varoch a počkajú si na jesennú distribúciu v kinách po celom Slovensku.

„Film Roberta Kirchhoffa o Alexandrovi Dubčekovi oceňujem pre jeho mimoriadny prehľad a sofistikovanosť; pre jeho osobitý pohľad, ktorý umožňuje o niečo lepšie pochopiť zložitý svet okolo nás," vyjadril sa Martin Horyna, člen programového tímu prestížneho karlovarského festivalu k rozhodnutiu uviesť snímku Všetci ľudia budú bratia na 57. ročníku podujatia, ktoré každoročne navštívi desaťtisíce filmových fanúšikov/iek z celého sveta. „Klasické označenie ‚dokumentárny portrét‘ by však zbytočne zužovalo jeho široký záber. Tvorcovia sa ľahko vymanili z najrôznejších žánrových hraníc, keď s plným vedomím zložitosti a problematickosti života československej ikony ukazujú, že o idealizme zakotvenom v politickej realite nemožno hovoriť čiernobielo ani priamočiaro," dodal Horyna. Karlovarský festival uvedie snímku v rámci sekcie Zvláštní uvedení.

„Do projektu Dubček som vstupoval s vlastnou predstavou a istým predsavzatím, že tento film by mal, aj napriek očakávaniam iných, prekvapovať. Z môjho pohľadu sa najpozoruhodnejšia a paradoxne aj najrozporuplnejšia časť Dubčekovho života začína príchodom normalizácie, Char- tou 77, jeho vnútornou emigráciou, pokusmi rehabilitovať sa až do roku 1989, kedy sa na krátko opäť vracia na politickú scénu," vyjadril sa režisér Robert Kirchhoff, ktorý dlhodbo cieli na historické témy rezonujúce ako doma, tak aj v zahraničí. „Existujú ľudia, ktorí žijú dodnes uzavretí v spomienkach na Dubčeka. Na časy, keď sme mohli veriť, že sa dá žiť inak. Medzi inými vo filme vystupujú idealisti, utopisti, romantici, ktorí snáď ešte dodnes stále veria, že môže existovať spravodlivá, rovnostárska spoločnosť. Práve Dubček sa netajil tým, že v tieto ideály veril celý život. Rôzne myšlienkové prúdy vyplavujú fragmenty a útržky minulosti k nášmu dnešku. Výjavy sa mnohokrát objavujú ako abstraktné telesá v usporiadanom svete. Položené na nočnom stolíku, na umývadle, v živote. Čo s tým?" dodáva a pýta sa Kirchhoff, ktorého film Kauza Cervanová (2014) patril k najnavštevovanejším filmom roka a vyvolal vlnu kontroverzií pre polemiku o krivom treste voči údajným vrahom v jednom z kľúčových prípadov predošlého režimu.

Kirchhoffov predposledný film Diera v hlave (2016) o rómskom holokauste bol uvedený na festivale DOK Leipzig či v renomovanej galérii MoMA v New Yorku, ako aj ocenený národnou cenou Slnko v sieti, ktorú získal Robert Kirchhoff aj spomínanú snímku Kauza Cervanová či snímku Para nad riekou (2014) o legendách slovenského jazzu.