Oppenheimerov príbeh je jedným z najväčších príbehov, ktoré existujú

Filmy Christophera Nolana posunuli hranice filmového rozprávania a rozprávali epické príbehy o nepravdepodobných hrdinoch a odvážnych schémach, ktoré skúmajú nevyhnutnosť, morálku a aroganciu ambiciózneho snaženia. Teraz scenárista a režisér nominovaný na Oscara prináša na premietanie svoj zatiaľ najambicióznejší a najnaliehavejší film, strhujúci epický thriller, ktorý sa ponorí hlboko do psychiky jedinej americkej mysle: brilantného vedca stojaceho za vynálezom, ktorý otriasol svetom a ktorý predstavoval totálny súhrn ľudskej vynaliezavosti. Príbeh inšpirovaný knihou American Prometheus od Kai Birda a Martina J. Sherwina, ocenenou Pulitzerovou cenou, Oppenheimer zaznamenáva život a odkaz J. Roberta Oppenheimera, otca atómovej bomby.

„Chcel som vtiahnuť divákov do mysle a skúseností človeka, ktorý sedel v absolútnom centre najväčšieho posunu v histórii,“ hovorí Nolan, „Či sa nám to páči, alebo nie, J. Robert Oppenheimer je najdôležitejšou osobou, ktorá kedy žila. Stvoril svet, v ktorom žijeme, v dobrom aj v zlom. A jeho príbeh treba vidieť, aby sme mu uverili.“

Stalčiť gombík

Tvorba Oppenheimera

Výroba atómovej bomby bola triumfom ľudskej vynaliezavosti, ktorá priniesla učenie, ktoré zasialo inovácie v nespočetných oblastiach vedy a techniky. Zároveň to však odštartovalo preteky v zbrojení, ktoré mali seizmické a deštruktívne dôsledky pre celý svet a vniesli do životov ľudí nový existenciálny strach, ktorý nezmizol.

Pôvod Nolanovej túžby vytvoriť Oppenheimera spočíval v strachu, ktorý znepokojoval vedcov projektu Manhattan, keď hľadali tajomstvá štiepenia, aby vyrobili fúznu bombu, strach, ktorý Oppenheimer nazval „strašnou možnosťou“.

"V rámci prípravy na test Trinity sa Oppenheimer a jeho tím zaoberali veľmi malou možnosťou, že keď stlačia toto tlačidlo a spustia prvú bombu, zapália atmosféru a zničia celú planétu," hovorí Nolan, „Neexistoval žiadny matematický alebo teoretický základ, na ktorom by mohli úplne vylúčiť túto možnosť, akokoľvek malú. A napriek tomu to tlačidlo stlačili. Je to výnimočný okamih v dejinách ľudstva. Chcel som vziať publikum do tej miestnosti a byť tam pri tej konverzácii a potom tam byť, keď sa stlačí to tlačidlo. Je to ten najúžasnejší moment, ak sa nad tým zamyslíte. To riziko. Vzťah medzi vedou, teóriou, intelektom – vecami, ktoré si vieme predstaviť – a praktickou povahou prinášania týchto abstraktných myšlienok do reálneho sveta, zaobchádzania s nimi ako s konkrétnymi skutočnosťami a so všetkými ich dôsledkami.”

Americký Prometheus sa stal bibliou, ktorá informovala a viedla každý aspekt Oppenheimerovej produkcie. Počas fázy písania scenára poskytla Nolanovi bohaté zásoby poznatkov, ktoré mu pomohli vytvoriť to, čo ho najviac zaujímalo, kritický portrét Oppenheimera, ktorý nielen zdramatizoval formatívne a míľnikové udalosti, ale tiež preskúmal jeho psychológiu a skúmal dôsledky jeho činov.

"Oppenheimerov príbeh je jedným z najväčších príbehov, ktoré existujú," hovorí Nolan, "Je plný paradoxov a etických dilem, a to je ten druh materiálu, ktorý ma vždy zaujíma. Aj keď sa film snaží pomôcť divákom pochopiť, prečo ľudia urobili veci, ktoré urobili, zároveň sa pýta, či urobili veci, ktoré urobili. A film ako naratívne médium je jedinečne vhodný na to, aby vtiahol divákov do subjektívneho zážitku, dovolil im posudzovať veci tak, ako ich posudzujú postavy, a zároveň sa na tieto postavy pozerať trochu objektívnejšie. V rôznych bodoch sa snažíme preniknúť do Oppenheimerovej psychiky a vziať publikum na jeho emocionálnu cestu. To bola výzva filmu: Vyrozprávať príbeh človeka, ktorý bol zapletený do mimoriadneho deštruktívneho sledu udalostí, no vykonaných zo správnych dôvodov, a vyrozprávať ho z jeho pohľadu.“

Príbeh sa sústreďuje aj na Lewisa Straussa, ďalšieho kľúčového hráča pri formovaní americkej jadrovej politiky po druhej svetovej vojne. V roku 1959 prezident Dwight D. Eisenhower nominoval Straussa za ministra obchodu.

Nolan sa rozhodol, že scény rozprávané z Oppenheimerovej perspektívy budú farebné (tiež ich napísal v prvej osobe, čo je netradičná voľba scenára), s občasnými strihmi do evokujúcich, surrealistických snímok, ktoré symbolicky vyjadrujú jeho vnútorný svet. Scény, ktoré sa sústreďujú na Straussa, by boli čiernobiele. „Je to zvláštna vec,“ hovorí Nolan o nekonvenčnej voľbe písať v prvej osobe, „Ale každému, kto čítal scenár, bolo jasné, že my, diváci, sme na tejto jazde s Oppenheimerom. Pozeráme sa mu cez rameno, sme v jeho hlave, všade s ním ideme."

Nolan napísal scenár v lete 2021. Universal Pictures, ich prvá spolupráca s Nolanom, okamžite dostal zelenú. Tak sa začala tvorivá misia, ktorá pripomínala niečo ako samotný projekt Manhattan, skupina mimoriadnych talentov vedená jedinečným riaditeľom, ktorí sa zišli v odľahlej časti sveta (vrátane samotného laboratória Los Alamos), aby vytvorili skvelé dielo.

Scenár Christophera Nolana k Oppenheimerovi vyžadoval masívne obsadenie, ktoré by stvárnilo desiatky postáv reprezentujúcich niektoré z najdôležitejších hybných síl a otrasov 20. storočia. Nolan nechcel používať zložené znaky kvôli zjednodušeniu, pretože mal pocit, že je nesprávne pripisovať významné nápady alebo inovácie jednej známej osobnosti druhej.

"Cillian Murphy hrajúci Oppenheimera bol ústredným prvkom filmu," hovorí Nolan, „Vedel som však, že Cillian bude potrebovať okolo seba ten najvýnimočnejší súbor, skvelých hercov, ktorí by ho mohli vyzvať a postrčiť ho. Vo filme s toľkými rôznymi tvárami musela byť každá osobitá a vierohodná. Obrovskou črtou filmu je teda šírka súboru, ktorý dal dohromady kastingový režisér John Papsidera.“

Robert Oppenheimer

Cillian Murphy

Aby stelesnil otca atómovej bomby, obsadil Christopher Nolan herca, ktorý sa objavil v piatich jeho filmoch (trilógia Temného rytiera, Počiatok, Dunkirk), no doteraz nikdy v hlavnej úlohe: Cillian Murphy, írska herecká hviezda. „Mal som veľké šťastie, že som mohol pracovať s niektorými pozoruhodnými hercami na začiatku ich kariéry a Cillian je jedným z nich,“ hovorí Nolan, „Keď som s ním prvýkrát spolupracoval, bol neskúsený, ale bolo jasné, že má mimoriadny talent. Takže vždy hľadám spôsoby, ako pracovať s Cillianom. Bolo úžasné, že som mohol zdvihnúť telefón a povedať: ‚To je ono; toto je ten pravý, toto je čas, aby si sa stala hlavnou postavou, môžeš sa postaviť roli, ktorá využije každý aspekt tvojho talentu a vyzve ťa spôsobom, akým si nikdy predtým nebol vyzvaný. A on na to kývol. Bol to skutočne splnený sen pre nás oboch.“

Pre Murphyho bol telefonát od Nolana nezabudnuteľný. „Je to 20 rokov, čo som sa prvýkrát stretol s Chrisom, ale už vtedy som bol fanúšikom, pretože som videl Memento a Insomnia,“ hovorí Murphy, ktorého prvé stretnutie s Nolanom bolo na konkurze na Brucea Wayna vo filme Batman Begins.

Príťažlivosť a výzva hrať Oppenheimera zodpovedala obrovskej inteligencii a morálnym bojom fyzika. "Vždy sme sa naháňali za zložitosťou Oppenheimera, pretože to nebol jednoduchý človek," hovorí Murphy, „Nikto z ľudí v tomto filme nie je. Mať ten obrovský intelekt môže byť záťažou; takíto ľudia fungujú na úplne inej rovine ako my, obyčajní smrteľníci, a to prináša svoje komplikácie a výzvy do ich osobného a morálneho života. To bola jedna z najzložitejších vecí: zosnovať Oppenheimerovu morálnu cestu - pokiaľ ide o to, kde morálne stojí so svojou prácou v projekte Manhattan, a potom, po rokoch to, kde sa nachádza z hľadiska jadrovej politiky po druhej svetovej vojne a ako ho jeho meniace sa a vyvíjajúce sa postoje dostali do konfliktu s inými ľuďmi.“

Aby sa pripravil na túto rolu, Murphy si prečítal American Prometheus a niekoľko ďalších kníh a sledoval hodiny záznamov Oppenheimera pri prednáškach a rozhovoroch. Spolupracoval s Nolanom a kostýmovou návrhárkou Ellen Mirojnick, aby vylepšil Oppenheimerov charakteristický vzhľad: jeho intenzívny pohľad, jeho držanie tela, jeho fajka, jeho klobúk.

Murphy konzultoval s renomovaným fyzikom KIP THORNEM, aby získal prehľad o profesii, ako aj o konceptoch štiepenia. Nevyvíjal však na seba nátlak, aby plne porozumel všetkej opojnej vede a filozofii, ktoré Oppenheimerovi prišli ľahko. „Väčšina populácie nemôže premýšľať o ľudskej existencii, štruktúre sveta a našom mieste vo vesmíre tak, ako to urobil Oppenheimer, určite nie cez optiku kvantovej mechaniky s jej zložitosťami a paradoxmi.“ hovorí Murphy, "Takže by bolo zbytočné, aby som strávil šesť mesiacov tým, aby som to všetko pochopil.”