Film Svetloplachosť prichádza do kín. Slovenskú premiéru mal na festivale Cinematik

Film Svetloplachosť režisérskej dvojice Ivan Ostrochovský a Pavol Pekarčík prichádza do kín. Diváci si ho budú môcť pozrieť prostredníctvom distribučnej spoločnosti Filmtopia od 26. októbra. Film, ktorý sleduje príbeh dvoch ukrajinských detí, ukrývajúcich sa s rodinami pred bombardovaním v metre zdevastovaného mesta Charkov ocenil v tomto roku Medzinárodný filmový festival v Benátkach cenou Europa Cinemas Label. Slovenskú premiéru mala snímka na 18. ročníku Cinematiku v Piešťanoch.

Festival ho v svetovej premiére odpremietal 1. septembra pod medzinárodným názvom Photophobia. Okrem tvorivého tímu ho osobne uviedli aj hlavní detskí predstavitelia Nikita Tiščenko a Viktorija Mac. Zástupcovia poroty označili Svetloplachosť za „veľmi originálny a krásne odpozorovaný film. Nejde však o žiadne úboho podané vojnové klišé. Vidíme spôsob, ktorým sa ľudské bytosti a hlavne deti učia vytvárať nový spôsob života. Je v ňom nádej a radosť z maličkostí, ako napríklad občasný luxus môcť na tvári pocítiť slnko. Film je mimoriadne dobre spracovaný a vyniká svojou kamerou.“

Svetloplachosť je slovenským národným kandidátom na cenu Oscar americkej Akadémie filmových umení a vied. Spomedzi siedmich filmov o ňom rozhodli členovia Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Udeľovanie cien Oscar sa uskutoční 10. marca 2024.

Film si budú môcť pozrieť tiež návštevníci Medzinárodného filmového festivalu Jeden svet, ktorý ho uvedie v súťažnej sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva.

Ivan Ostrochovský a Pavol Pekarčík prišli na Ukrajinu s humanitárnou pomocou na jar 2022 a s prestávkami tu nakrúcaním strávili štyri mesiace. Od začiatku si uvedomovali, že pozornosť sveta sa bude zameriavať predovšetkým na dianie na bojiskách. Preto sa snažili hľadať obrazy života bežných ľudí, aby ich uchovali podľa svojich najlepších schopností ako chvíle skutočnej ľudskosti v čase zničujúcej hrôzy. V Charkove objavili deti skrývajúce sa tri mesiace v metre. Na začiatku apríla bezprostredne hrozilo obkľúčenie Charkova. Nikto nevedel, čo prinesú nasledujúce týždne. Šanca, že sa deti dostanú von z úkrytu metra bola minimálna. Deti upadali do apatie a depresie, ktoré s nimi riešila lekárka dochádzajúca do metra. Nakrúcanie filmu s deťmi uväznených vojnou v metre vychádzala zo snahy vytrhnúť deti z apatie a narastajúcej depresie. Pre autorov bolo fascinujúcim  zistením, že aj v tak nehostinných podmienkach, vojna nevie vymazať z detí ich detskosť.

Film sleduje príbeh dvanásťročného Nikiho a jeho rodiny, ktorí v jedno chladné februárové ráno prichádzajú na stanicu metra, aby sa ukryli pred bombardovaním, ktoré postupne ničí ich sídlisko – obydlie pre pol milióna ľudí. Pre rodinu sa stalo denné svetlo synonymom smrteľného nebezpečenstva. Niki nesmie opustiť priestory stanice, kde žije pod neustálou žiarou neónových svetiel spolu so stovkami ďalších ľudí. Bezcieľne sa túla po opustených vagónoch a nástupištiach. Stretáva však dievča Viku a vtedy sa pred ním otvára celkom nový svet. Deti sa postupne zbližujú a spoločne nachádzajú odvahu opäť pocítiť na svojich tvárach slnečné lúče.

„Ľudia v poslednej dobe často fantazírujú o dystópii. Postavy v našom filme ju zažívajú každodenne. Predstavte si, že na sedem mesiacov zavriete svoje dieťa do pivnice v paneláku. Napriek nepredstaviteľne ťažkej realite ľudí z charkovského metra sa nám podarilo nasnímať film, ktorý zachytáva veľkosť človeka v jeho najťažších momentoch,“ hovorí Ivan Ostrochovský.

Tvorcovia sa rozhodli kontrastovať život bez času a cieľa, ktorý boli nútení žiť Niki a jeho rodina, s mrazivými scénami odohrávajúcimi sa na povrchu zeme, pomocou záberov nakrútených na Super 8mm film. Nasnímali obrazy vojnou zničenej krajiny, ktoré sa môžu zdať ako vzdialené predstavy traumatizovaného dieťaťa, takmer ako sen z dávno minulých čias, ale spoločne s divákmi si bolestne uvedomíme, že sú bohužiaľ realitou dnešnej Ukrajiny.

„Počas dlhých týždňov v stanici metra sme si uvedomili, že aj napriek ťaživej atmosfére úkrytu sa detstvo nedá zastaviť. To, čo si bežne až tak neuvedomujeme keď ideme okolo detského ihriska zrazu v metre zaznelo s inou presvedčivosťou. Nikitov otec vo filme hovorí o tom, že na každý negatívny zážitok sa dá zabudnúť ak ho prekryje určité množstvo pozitívnych. V metre si ich deti generovali akoby samé. A my sme ich mali možnosť pri tom sledovať,“ dodáva Pavol Pekarčík.

Ivan Ostrochovský a Pavol Pekarčík debutovali celovečerným dokumentárnym filmom Zamatoví teroristi (2013), ktorý režírovali spolu s dokumentaristom Petrom Kerekesom a ktorý ocenil festival Berlinale. Svetloplachosť je ich druhý spoločný film.