Duna II ešte raz (4DX), ešte raz (dabing), ešte raz (IMAX)

Duna II už valcuje naše kiná a zatiaľ má najväčší otvárací víkend roka 2024 – viac ako 50 tisíc divákov za štyri dni v 91 kinách. To je veľmi slušné číslo a blockbuster sa hrá aj na Slovensku v rozličných formátoch. Postupne som navštívil viaceré, objavil aj ďalšie motívy filmu či vychutnal si jednotlivé momenty.

Čo som azda v hlavnej recenzii neriešil, je silný vplyv efektu náboženstva i okolitých tém ústiaci do novodobého džihádu, ktorý bol doteraz iba naznačovaný vo viacerých víziach a sekvenciách. Pri prvom sledovaní divák rieši najmä akčný záber, ale pri druhom a ďalšom sa vo väčšej miere môže sústrediť aj na tento aspekt. Ba čo viac, aj lovestory mi príde málinko lepšie spracovaná pri druhom videní.

Na druhej strane, nedá mi nespomenúť viaceré rozdiely oproti knihe, ktoré si pri opakovaných návštevách čoraz viac všímam. Áno, vďaka nim je film priamočiarejší, lebo rieši viac udalostí s menším počtom postáv – knižní fanúšikovia vedia, že postava Paulovej sestry má iný priestor a momenty. Že Tuffir Hawat dáko absentuje (ale to prakticky všetci mentati). Chýry o dvoch vystrihnutých postávach nie sú nepravdivé, kniha je taká robustná, že Villeneuve viac sekal ako pridával.

Áno, akčné scény majú v knihe menší priestor, čím nabral film svoj epický nádych. A čo možno chýba najviac je dvojročná premlka, ktorá je vo filme zúžená cca na pár mesiacov, a to sa sčasti podpisuje na vývoji postáv či uveriteľnosti (ak by bol Paul s Fremenmi dva roky, možno by ho viac akceptovali).

A teraz jednotlivé formáty filmu.

4DX

4DX verzia má formát 2,35, čo je prakticky rovnaký ako v iných slovenských kinách. Devíza leží v širokej škále efektov, ktoré 4DX prináša a tie cítiť najmä v intenzívnych akčných scénach. Línie dialógov prinesú skôr mierny efekt natáčania sedadiel, ak sú sprevádzané zaujímavým pohybom kamery, inak sa nič netrasie a nehučí. Ale prekvapivo sa 4DX sála hrá s efektom vetra a fúkanie v exteriéroch je nečakane časté v tých púštných scénach – to je pekný efekt posilňujúci napríklad aj chladné scény po zotmení slnka.

Keď dôjde na majestátne akcie (útok na harvester, jazda na červovi či atak na síč), ide do popredia najmä trio efektov vietor-para-trasenie sedadiel. Pekne spolu korelujú, takže na vás čosi fúka, z plátna sa valí dym a do toho sa trasie sedadlo. Najmä jazdu na červovi som si parádne užil, je to výborná 4DX sekvencia.

Ale aj pästné súboje dokážu pekne prekvapiť, dostanete klasické šťuchance či ofuky okolo uší. Akčné finále už kombinuje všetky možné efekty súčasne, takže komorné, aj veľkolepé fázy sú mixované do pár minút. Tu sa presne ukazuje aký je film výrazne intenzívny vo svojich megasekvenciách – a umiernený v tichých.

Pri púštne planéte nemôžete čakať asi veľa vodných efektov – a ani ich veľa nepríde. Sú to skôr kvapky na tvári pri jazde na červovi či pobreží s vlnami pri jednej vízii, inak žiadne vodné sprchy. Aj bez nich však 4DX milo prekvapí – opakované pozeranie filmu s trasením sedadiel, parou a prívalmi vetra i vône povýšia zážitok na vyššiu úroveň.

IMAX

Kráľovský formát pre Dunu II prináša najmä plný formát plátna – už žiadne prepínanie medzi 2,39 a 1,90 formátmi, t.j. že Villeneuve iba niektoré scény využíva naplno a ostatné sú klasické ako v inom kine. Dvojka prináša majestátny zážitok na plátne v plnej stopáži 166 minút – a veru je sa na čo pozerať. Už prvá akčná scéna, kde bojovníci vzlietnú do výšky a kameraman Greig Fraser ich nechá plynúť na oranžovom pozadí, využije plnú výšku plátna.  A takých scén tu nájdete veľa – výhľady na duny, jazda na červovi či nebodaj otvorené papule všetkých troch, to všetko v IMAX vynikne.

Na druhej strane už viete, že Duna doslova buráca. Ide o zvuk jednotlivých prvkov, obrovský rámus efektov a do toho vybláznený Hans Zimmer. Ten na jednej strane nasekal mohutné skladby ako Harvester Attack, Ornithopter Attack, Harkonnen Arena, Gurney Battle, Worm Army a do toho Eclipse, kde to veľmi hrmí. No IMAX zvuk dá vyznieť aj jemným melódiám typu A Time of Quiet Between the Storms (téma Paula a Chani, ktorá sa hrá na dvakrát). Že pôjdete totálne ohlušení, to predsa čakáte.

Aktuálne vás od návštevy IMAX môže brzdiť iba pomerne vysoká vypredanosť sály. Jarné prázdniny síce pomohli pridaním predstavenia o jedenástej doobeda aj počas týždňa, no taký čas 18:00 je skúška ohňom s každodenným obrovským radom pred pokladnicami (a ďalším radom pred WC po skončení filmu). Berte ako pozitívum nedávno ohlásené odloženie Krotiteľov duchov až na 11. apríl ako veľké pozitívum: Duna II má IMAX pre seba celé štyri týždne!

D-Box a slovenský dabing

A keď už testovať verzie, tak poriadne – a dal som šancu aj slovenskému dabingu (pravda, nie hneď na prvé pozretie). A musím uznať, že v zásade ma veľa hlasov nevyrušovalo, mix zvuku bol solídny a je potešiteľné, že dvojka si drží aj hlasy z jednotky (mohli ste počuť napríklad na HBO Max). Paradoxne, stále sa neviem úplne zmieriť s voľbou Tomáša Hallona na Timothee Chalameta, no to je dané originalitou pôvodného hlasu.

Kristína Svarinská ako Zendaya mi príde ako veľmi príjemná a pomerne presná voľba hĺbkou i farbou, ale zase nemá tak veľa scén. Za to Monika Hilmerová sa mi paradoxne páči viac v dvojke, čo je dané aj zmenou postavy a jej udalosťami. Nečakane ma bavil slovenský „Stilgar“ – takmer nenadabovateľný Javier Bardem je v podaní Kamila Mikulčíka síce mladšia voľba, ale pri jeho fanatických prejavoch či radách s džinom sa nedokážete neusmiať.

Slovenskú verziu som skombinoval s D-Box sedadlom Cinemaxu a je to zaujímavá verzia v tom, že sa s vami hýbu sedadlá v akčných scénach. Milovníkom 4DX to môže pripadať trošku málo, na druhej strane nie je efektov tak veľa a dokážete ich vstrebať pri prvom videní filmu, lebo sú prítomné akurát počas akcie.