Chýba umeleckému svetu aj príbuzným na Slovensku. Do kín prichádza katarzný portrét Jána Mančušku – Chýbanie

Snažil sa prekonať čas, no nakoniec ho obrátil proti sebe. Intímny filmový portrét Chýbanie (2023) zachytáva osobnosť najslávnejšieho československého umelca začiatku tisícročia, Jána Mančušku. Hoci so svojou tvorbou dosiahol významné miľníky v zahraničí, vo svojej domovine sa nedočkal porovnateľnej pozornosti. Režisér Štepán Pech bol kedysi jeho asistentom na umeleckej škole a chcel sa s ním po jeho smrti v lete 2011 znovu stretnúť, aspoň cez film. Jeho dokument Chýbanie získal Cenu za najlepší debut na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava. Po premiére na Febiofeste prichádza do slovenských kín.

Poetický dokument Chýbanie režiséra Štěpána Pecha stavia intímny pomník najslávnejšiemu československému umelcovi začiatku tisícročia. Ján Mančuška vystavoval v MoMA a Centre Pompidou, avšak vo svojej domovine sa porovnateľnej pozornosti nedočkal. Mančuška sa narodil v roku 1972 v Bratislave a od roku 1978 žil v Česku. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Spolu s Josefom Bolfom, Tomášom Vaňkom a Janom Šerých vytvorili umeleckú skupinu BJ (Bezhlavý Jezdec).

V roku 2004 sa Mančuška stal laureátom Ceny Jindřicha Chalupeckého pre mladých umelcov do 35 rokov. Patril k českým umelcom najčastejšie vystavujúcim v zahraničí. Hoci sa najprv zaoberal maľbou a kresbou, neskôr ho začalo zaujímať iné formy vyjadrenia sa. Bol mimoriadne všestranný, zaoberal sa tvorbou inštalácií, videí, performancií, divadelných hier.

Jeho inštalácia Konference bola zaradená do zbierky Múzea moderného umenia (MoMA) v New Yorku. Toto dielo dobre odráža autorove myslenie a patrí k jeho najvýraznejším. Je to vlastne dlhý stôl so zvyškami rôznych vecí, ktoré tam zostali po nejakej politickej, bližšie neurčenej konferencii. Predmety síce pôsobia ako niečo známe, no predsa sú vytvorené z iných materiálov, než aké by sme čakali.

Osudnou sa mu stala choroba, porucha tvorby krvi. Trpel ňou od 25 rokov a sám nečakal, že by sa dožil vysokého veku. Tento stav jeho dielo ovplyvnil, snažil sa všetko realizovať okamžite a rýchlo. A hoci žil v Česku, na Slovensku naňho spomína veľa príbuzných a blízkych.

Vo svojom rozsiahlom diele, ktoré po sebe Mančuška zanechal, akoby sa snažil prekonať čas, ale nakoniec ho obrátil proti sebe. Princíp chýbania, rozprávania tým, čo v obraze nie je, spája Mančuškovo dielo i jeho filmový portrét. Vzniklo katarzné vyrovnanie sa s mužom, ktorý zanechal devastujúcu dieru v rodine, umení a kultúrnej krajine. Chýbal aj režisérovi Štepánovi Pechovi, ktorý ním bol inšpirovaný už od detstva.

„Vždy bol pre mňa akousi vzdialenou postavou vyžarujúcou silnú gravitáciu,“ vraví. Keď potom študoval fotografiu na Vysokej škole uměleckoprůmyslovej (UMPRUM) v Prahe, požiadal Mančušku či by mohol byť jeho asistentom. Ten ponuku prijal a spolupracovali dva roky. „Keď zomrel, veľmi ma to zasiahlo. Po čase som sa rozhodol s udalosťou vyrovnať cez filmu, z čisto sebeckých dôvodov. Chcel som sa s ním ešte stretnúť.“ Pech prišiel film aj osobne predstaviť do Bratislavy, počas marcovej premiéry na filmovom festivale Febiofest.

„Film je postavený na niekoľkých kľúčových Jánových dielach, ktoré v prípade performancií rekonštruujeme. Divadelné predstavenia znovu inscenujeme a iné diela znovu inštalujeme. Snažíme sa jeho práce sprítomniť, opäť sa s nimi konfrontovať. Nechceme byť odkázaní len na spomínanie, ale mať možnosť jeho tvrbu znovu prežiť,“ vyjadril sa režisér Štěpán Pech.

Ján Mančuska je napriek celosvetovým úspechom na Slovensku takmer neznámym. Jeho portrét v sebe nesie odkaz dôležitosti kultúrneho dedičstva. „Verím, že Chýbanie môže byť pre slovenského diváka zaujímavé aj v iných rovinách,“ vraví producentka Anna Rumanová zo spoločnosti Filmsomnia. „Film má mnoho vrstiev, nie je to portrét umelca v klasickom zmysle slova. Otvára napríklad tému traumy a jej spracovania v bežnom živote a v umení, alebo otvorene a bez pátosu hovorí o tabuizovanej téme smrti.“

Silnou témou filmu je aj udržateľnosť práce s umením a to, aký dopad môže mať na zdravie tvorcu. Pech za film Chýbanie získal na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava cenu za najlepší debut. Porota sa vyjadrila: „Oceňujeme vytvorenie komplexného portrétu výtvarníka, v ktorom sa podarilo stvárniť intenzitu a rozmanitosť jeho tvorby, šok z umelcovej predčasnej smrti a jej dopad na pozostalých.“

Film prichádza do kín 11. apríla.