Tri slovenské dokumenty v Karlových Varoch: intímny portrét ikony fotografie aj esej o smútku a skalách

Najdôležitejší filmový festival v strednej východnej Európy začína už v piatok 29. júna. Prestížny MFF Karlovy Vary každoročne premietne dvesto výnimočných filmových noviniek a v jeho programe sa tento rok objavia aj tri z portfólia distribučnej spoločnosti Film Expanded. V súťažnej sekcii Proxima venovanej kreatívnemu prístupu k filmu sa objaví citlivá esej Lapilli Pauly Ďurinovej o smútku a skalách. Na festivale v nesúťažných sekciách uvedú aj dokument Ešte nie som, kým chcem byť, intímny portrét českej ikony fotografie Libuše Jarcovjákovej. Trojicu uzatvára novinka Marie-Magdaleny Kochovej Tá druhá, ktorá prináša do verejného priestoru problematiku sklenených detí.

Fotky Libuše Jarcovjákovej sú ako román

Dokumentárny film Ešte nie som kým chcem byť je intímnym portrétom známej českej fotografky Libuše Jarcovjákovej ocenenej titulom Osobnost české fotografie. Jej práca je však unikátna v kontexte nielen českej, ale československej fotografie. Zblízka fotí celý svoj život plný zvratov, uznanie za monumentálnu prácu prichádza až v 67 rokoch. Domáce ani zahraničné úspechy však Libuši nestačia na to, aby sa konečne dokázala zmieriť sama so sebou.

„Fascinuje ma kontinuita, s ktorou Libuše zaznamenávala seba a svoj každodenný život. Jej fotky sú ako foto román. Tak ako dnes mladí ľudia zapĺňajú svoje profily na Instagrame, ona to robila už dávno čisto z osobných dôvodov.“ hovorí režisérka filmu Klára Tasovská.

Jej stredometrážny film Polnoc (2010) získal hlavnú cenu na festivaloch v Kyjeve a nemeckom Osnabruck. Film Pevnosť (spoluréžia Lukáš Kokeš) sa v 2012 stal najlepším dokumentom v sekcii Česká radosť na Medzinárodnom festivale dokumentárneho filmu Jihlava a získal nomináciu na prestížne ocenenie LUX Prize 2013, ktorú udeľuje Európsky parlament. Druhý celovečerný film Kláry Tasovskej a Lukáša Kokeša Nic jako dřív (2017) získal nominácie na Cenu českej filmovej kritiky a Českého leva.

Film Ešte nie som kým chcem byť vznikol v česko-slovensko-rakúskej koprodukcii a vo februári bol uvedený na prestížnom festivale Berlinale v sekcii Panorama. Premiéra v Karlových Varoch je naplánovaná na 1. júl a slovenské uvedenie pripravuje distribučná spoločnosť Film Expanded na jeseň.

Lapilli: Po odchode starých rodičov ma čakala nová realita

Ďalšou dokumentárnou snímkou v programe Karlových Varoch bude film Lapilli, ktorý je o hľadaní spojenia medzi smútkom a skalami. Režisérka Paula Ďurinová prepája emocionálne s environmentálnym a dokumentárny prístup s esejistickým rozprávaním, čím vytvára uhrančivú homage.

„Keď moji starí rodičia nečakane zomreli počas pandémie, čakala ma nová realita. Moje racionálne ja na začiatku skúmalo štádiá a priebeh smútku. Krátko po ich odchode som sa ale stala posadnutá príbehom Aralu, kedysi štvrtého najväčšieho jazera na svete, ktoré takmer zmizlo v priebehu nášho života. Z toho sa mi v mysli vynárali obrazy kameňov a skalných údolí. Rozhodla som sa nasledovať svoju intuíciu a navštíviť niektoré z tých miest. Tvrdá hmota mi dávala pocit zastaveného času. Keď som sa ponorila do horniny, uvedomila som si, že to je čas a priestor, ktorý trávim so svojimi starými rodičmi,“ približuje vznik filmu Paula Ďurinová, ktorá ako kameramanka svojho debutu stojí aj za fascinujúcimi filmovými obrazmi.

Režisérka dlhodobo žije v Berlíne a jej tvorba sa nachádza na pomedzí filmu a súčasného umenia. Jej predošlé krátke filmy boli uvedené na festivaloch ako MFF Sarajevo či MFDF Ji.hlava. Lapilli bude mať celosvetovú premiéru na festivale v Karlových Varoch 30. júna. Snímka bude uvedená v súťaži Proxima, ktorá predstavuje diela spájajúce nové kreatívne postupy a unikátny filmový jazyk.

Tá druhá: Príbeh hľadania zodpovednosti za iných, ale aj za seba

V Karlových Varoch premietnu aj nový česko-slovenský film Tá druhá debutujúcej režisérky Marie-Magdaleny Kochovej, ktorý je citlivým coming-of-age portrétom. Osemnásťročná Johana chce ísť na vysokú školu, ale najťažšou skúškou nie sú maturitné a prijímacie skúšky. Vo svojej rodine zohráva nezastupiteľnú úlohu. Každý deň pomáha starať sa o svoju autistickú sestru. Johana má pred sebou ešte jednu výzvu — po prvý raz v živote dať prednosť sebe. Časozberný dokumentárny film Tá druhá vznikal observačnou metódou takmer päť rokov.

„Príbeh Johany je aj mojím príbehom a príbehom miliónov ďalších ľudí po celom svete, ktorí vyrastali v podobnej situácii,” hovorí režisérka snímky Marie-Magdalena Kochová, ktorá má podobne ako protagonistka jej nového filmu sestru s hendikepom. „Prostredníctvom Johaninho príbehu som sa rozhodla zachytiť krehké obdobie medzi detstvom a dospelosťou a vyrozprávať intímny príbeh dospievania, hľadania slobody a zodpovednosti za iných, ale aj za seba.

Zdraví súrodenci ľudí, ktorí potrebujú stálu pozornosť sa označujú ako glass children (sklenené deti). Zahraničné štúdie ukazujú, že sklenené deti sú ohrozené úzkosťami a depresiami oveľa viac ako ich rovesníci bez tejto skúsenosti. Často popisujú pocity druhoradosti a osamelosti, ich skúsenosť má zásadný vplyv na ich kľúčové životné rozhodnutia. Cieľom filmu Tá druhá je vniesť problematiku sklenených detí do verejnej debaty a scitlivovať ju.

Tento príbeh, ktorý považujem za svoju vnútornú povinnosť vyrozprávať, by som chcela venovať všetkým ‚skleneným deťom’, ktoré vyrastali a žijú ako ostatní,” uzatvára Kochová, absolventka pražskej FAMU, ktorá patrí k silnej nastupujúcej generácii režisérok v stredoeurópskom regióne. V Karlových Varoch bude mať film premiéru v sobotu 29. júna v sekcii Zvláštni uvedení.

Synopsa: Intímny portrét známej českej fotografky Libuše Jarcovjákovej ocenenej titulom Osobnost české fotografie, subkultúrne označovanej ako česká “mama snapchatu”. Jej práca je však unikátna v kontexte nielen českej, ale československej fotografie. Zblízka fotí celý svoj život plný zvratov, ale uznanie za monumentálnu prácu prichádza až v 67 rokoch. Domáce ani zahraničné úspechy však Libuši nestačia na to, aby sa konečne dokázala zmieriť sama so sebou.

Lapilli

Synopsa: Od morských prúdov cez temné jaskyne až po sopečné púšte. LAPILLI sú intímnou cestou, ktorá zatína hlboko do tvrdej hmoty. Putujúc rozmanitými skalnými krajinami sa režisérka Paula Ďurinová vyrovnáva s náhlou stratou jej starých rodičov. Nečakané zmiznutie odkrýva  nový horizont. V rokline sa rozozvučia struny starej autoharfy. Tento vznikajúci ekosystém odhaľuje fázy smútku a perspektívu plnú empatie k minerálom a životu, ktorý už nie je. Vznik filmu finančne podporili Audiovizuálny fond, Fond na podporu umenia a Literárny fond. Film vznikol s podporou Universität der Künste Berlin. Snímka Lapilli vstúpi do širokej slovenskej distribúcie na jeseň 2024.

Tá druhá

Synopsa: Osemnásťročná Johana chce odísť z rodného malomesta. Túži zmaturovať a odísť študovať na vysokú. Posledný rok strednej školy pre ňu však predstavuje náročnejšie obdobie ako pre jej spolužiakov. Vo svojej rodine má totiž nezastupiteľnú rolu — denne pomáha so starostlivosťou o mladšiu sestru s hendikepom. Napriek všetkej láske sa musí oslobodiť od očakávaní okolia, nájsť si vlastný priestor a opustiť sestrin tieň. Johana je tzv. sklenené dieťa, nevedomky prehliadané svojimi preťaženými rodičmi a svetom. Dokáže prekonať svoje pochybnosti a pocity viny a odváži sa, rovnako ako ostatní, postaviť sa na prvé miesto? Intímny dokumentárny film skúma zanedbávanú tému zdravých súrodencov v rodinách, ktoré sa starajú o deti so špeciálnymi potrebami. Dáva pritom hlas všetkým, ktorí sa niekedy cítili ako tí druhí.