Film Ema a smrtihlav mal premiéru v hlavnej súťaži MFF Karlove Vary

Dráma slovenskej režisérky Ivety Grófovej je adaptáciou rovnomennej knihy Petra Krištúfka, ktorá oživuje zložité obdobie vojnového Slovenského štátu. „Paralely s dnešným Slovenskom, aj v kontexte postrelenia slovenského premiéra, sú mrazivé. Ak začnete používať nenávistný jazyk, spustí sa vír, ktorý môže stiahnuť každého. Dokonca aj tých, ktorí tento vír rozkrútili,“ hovorí držiteľka významných filmových ocenení.

Štyridsiate roky. Vojnový Slovenský štát si buduje identitu na nenávisti k menšinám. Po vyhnaní Čechov odchádzajú prvé židovské transporty. Silnejúci nacionalizmus postihne i maďarskú vdovu Mariku, ktorá prichádza o prácu v arizovanom krajčírskom salóne v centre Bratislavy. Do jej obce prichádzajú gardisti s jasnou misiou: „Zasiať krv slovenskú do tohto nenašského kúta slovenských hraníc!“ Pre svoj pôvod i preto, že ukrýva židovského chlapca, sa Marika snaží držať v ústraní. Napriek tomu sa ocitne v centre pozornosti dvoch mužov. Kapitána slovenskej Hlinkovej gardy a nemeckého nacistického dôstojníka.
Ema a Smrtihlav rozpráva o vrtkavých hraniciach medzi ľudskosťou a túžbou žiť ochranou vlastného života tam, kde jedno vylučuje to druhé.

Projekt Ema a smrtihlav z producentskej dielne Zuzany Mistríkovej (PubRes) oslovil režisérku Ivetu Grófovú jedinečnou atmosférou a témou. „Historická dráma z obdobia Slovenského štátu mi ponúkla priestor na originálne a umelecky silné spracovanie citlivej témy budovania národnej identity Slovákov počas druhej svetovej vojny,“ vysvetľuje. Dej filmu sa odohráva v prirodzene multikultúrnej Bratislave a neďalekých Podunajských Biskupiciach, ktoré v tom čase obývali Maďari. Žili na tom mieste pred rokom 1918, keď patrilo Uhorsku, i po ňom, keď bolo súčasťou Československa a zrazu sa – takmer zo dňa na deň – stali nepriateľmi štátu, ktorý na tom mieste vznikol. „Bolo pre mňa dôležité ukázať túto časť slovenských dejín. Podrobne som preskúmala dostupné pramene a snažila som sa dôkladne budovať autentický historický obraz. Postavy vo filme Ema a smrtihlav majú svoje predlohy v konkrétnych ľuďoch daného obdobia a rozprávajú ich autentickými jazykmi a nárečiami.“

Téma vyhrotených národnostných konfliktov počas fašistického Slovenského štátu je dodnes veľkou stigmou, ktorú podľa Ivety Grófovej využívajú naše politické elity. „Napriek tragickej historickej skúsenosti sme dnes v Európe opätovne konfrontovaní s vlnami nenávisti spúšťanými populistickými politikmi a priživovanými sociálnymi médiami, ktoré obnažujú až na dreň tie najhoršie ľudské vlastnosti. Z tohto pohľadu nám môže byť Marikina dilema blízka, preto je postavou, na ktorej je založené moje filmové rozprávanie,“ dodáva.

Režisérke sa do filmu podarilo získať skvelé herecké obsadenie. Do úlohy Mariky získala Alexandru Borbélyovú, ktorú v roku 2017 ocenila Európska filmová akadémia cenou Najlepšia európska herečka. Jej slovensko-maďarský pôvod bol pre autenticitu postavy veľmi dôležitý, rovnako ako slovenský pôvod Milana Ondríka (gardista Dušan), český pôvod Nica Klimka (chlapec Šimon) a nemecký pôvod Alexandra E. Fennona (nemecký dôstojník Lepke). Diváci uvidia vo filme aj Táňu Pauhofovú či Évu Bandorovú.

Snímku Ema a smrtihlav uvidia prví diváci vo svetovej premiére v sobotu 29. júna, na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary, v jeho hlavnej súťaži. Zaujímavosťou je, že v porote hlavnej súťaže zasadne herec Geoffrey Rush, ktorý za film Žiara získal Oscara, cenu BAFTA, Zlatý glóbus a mnohé ďalšie ocenenia. Ďalšími členmi poroty sú americká producentka Christine Vachon, islandský spisovateľ a scenárista Sjón, ktorý stojí aj za filmom Ada z roku 2021, herečka Eliška Křenková, či maďarský režisér, scenárista a hudobný skladateľ Gábor Reisz, ktorého maďarsko-slovenský film Vysvetlenie na všetko získal minulý rok na festivale v Benátkach cenu za najlepší film v sekcii Horizonty.