Ešte nie som, kým chcem byť: Divoký život ikony českej fotografie zachytil jedinečný film

Česká fotografka Libuše Jarcovjáková utiekla pred normalizačným tlakom do Japonska a neskôr do Západného Nemecka. Fotila život vietnamskej menšiny aj kvír ľudí v pražskom T-Clube. Nový dokumentárny film Ešte nie som, kým chcem byť sleduje hľadanie jej identity a bol diváckym hitom na významných filmových festivaloch Berlinale a v Karlových Varoch. Snímku do širokej slovenskej kinodistribúcie prináša od 1. októbra spoločnosť Film Expanded.

Dokumentárny film Ešte nie som kým chcem byť je intímnym portrétom známej českej fotografky Libuše Jarcovjákovej ocenenej titulom Osobnost české fotografie. Jej práca je však unikátna v kontexte nielen českej, ale aj svetovej fotografie, prirovnávajú ju k známej fotografke a aktivistke Nan Goldin. Zblízka fotí celý svoj život plný zvratov, uznanie za monumentálnu prácu prichádza až v 67 rokoch. Film zachytáva divoké zmeny v jej živote, emigrovala do Japonska aj Západného Nemecka. V normalizačnom Československu dokumentovala vietnamskú, rómsku menšinu a tiež pražský T-Club pre kvír ľudí.

Nápad na vznik filmu Ešte nie som, kým chcem byť prišiel z Českej televízie, ktorá režisérku Kláru Tasovskú oslovila s ponukou nakrútiť o Libuši film po jej úspechu na fotografickom festivalu v Arles. S protagonistkou sa Tasovská prvý raz stretla pred štyrmi rokmi. „Vycítila som, že je perfektnou protagonistkou, jej príbeh totiž otvára viaceré ženské témy, ktoré ona síce zažívala pred päťdesiatimi rokmi, no sú aktuálnymi dodnes. Cesta smerom k formálnemu spracovaniu filmu, kde používam len Libušine fotografie a denníkové zápisky, bola pre mňa jasnou skoro od začiatku. Ako inak spracovať príbeh hrdinky, ktorý sa už viac-menej stal, tak, aby bol čo najviac autentický a diváci sa mohli na chvíľu pozrieť na svet Libušinými očami?“

Protagonistka filmu Libuše Jarcovjáková vyjadrila radosť z toho, že sa filmársky tím rozhodol pracovať s jej fotografiami. „Nepripadám si ako filmová hrdinka. Stále sa čudujem, ako sa mohlo stať, že som si tak obsesívne dokumentovala skoro všetko sa dialo okolo mňa a vo mne,“ vraví.

Klára si prečítala všetky Libušine denníky a rozčlenila príbeh do kapitol, podľa toho so strihačom dohľadali fotky a skúšali ich skombinovať s komentárom a zvukmi. V strižni sa snažili vytvoriť čo najplynulejší tok obrazov, tak aby divák po čase zabudol, že sleduje film vytvorený z fotiek. „Čo sa nám podľa diváckych ohlasov podarilo. Až po dokončení filmu sme zistili, že máme v počítači asi 70 tisíc fotiek a výsledný film ich má takmer 3 tisíc.“

„Fascinuje ma kontinuita, s ktorou Libuše zaznamenávala seba a svoj každodenný život. Jej fotky sú ako foto román. Tak ako dnes mladí ľudia zapĺňajú svoje profily na Instagrame, ona to robila už dávno čisto z osobných dôvodov.“ hovorí režisérka filmu Klára Tasovská. Jej tvorba už zaujala na medzinárodných festivaloch.

Jej stredometrážny film Polnoc (2010) zamieril do medzinárodných súťaží prestížnych festivalov ako je Visions du Reél v Nyone, získal hlavnú cenu na festivaloch v Kyjeve a nemeckom Osnabruck. Druhý celovečerný film Kláry Tasovskej a Lukáša Kokeša Nic jako dřív (2017) mal svetovú premiéru na festivale IDFA, a neskôr získal nominácie na Cenu českej filmovej kritiky a Českého leva.

Slovenského producenta Jakuba Viktorína zo spoločnosti Nutprodukcia vo filme zaujalo, akú zásadnú rolu v ňom hrá snaha prijať seba samého bez ohľadu na konvencie krásy a úspechu. „Príbeh Libuši rozpráva o odvahe ísť s kožou na trh, o odvahe sa doslovne obnažiť, exponovať sa – pred sebou, rodinou, divákom. Rozpráva o odvahe byť iný, byť inou. Nehanbiť sa. Čo je myslím v dnešnej dobe veľmi dôležité,” vraví Viktorín.

„Snímka Ešte nie som, kým chcem byť sa od svojej premiéry na Berlinale stala medzinárodným fenoménom, ktorý patrí k tým najodvážnejším dielam, aké tento rok vôbec uzreli svetlo sveta. Miláčik áčkových festivalov a diváctva v zahraničí aj doma je očarujúci samozrejme vďaka svoje fenomenálnej ústrednej protagonistke, svojráznej fotografke Libuše Jarcovjákovej, ale rovnako vďaka neuveriteľnej režijnej precíze talentovanej Kláry Tasovskej a celého medzinárodného tímu projektu,” vyjadril sa Matej Sotník, kreatívny riaditeľ Film Expanded.