|
GOOD BYE, LENIN! |
GOOD BYE, LENIN! |
Zdá sa, že nostalgia za výdobytkami socializmu nie je vyhradená len slovenským dôchodcom. V Nemecku dokonca dostala výstižný názov "Ostalgie" a dnes patrí k najzaujímavejším kultúrnym fenoménom súčasnej Európy. Vznikol dokonca osobitný literárny žáner s jemne ironickými spomienkami, ktorého autori obsadzujú popredné miesta v rebríčkoch bestsellerov. Veľkému záujmu sa teší aj nový film na "dederónsku" tému Good bye Lenin, ktorý teraz dorazil aj k nám, ovešaný festivalovými trofejami.
Hlavným hrdinom príbehu je Alex Kerner - inteligentný mladík frustrovaný socialistickou realitou. Alexovu rodinu pred časom opustil otec, pretože emigroval, a jeho matka sa s tým vyrovnala tak, že sa vrhla do občianskych aktivít a budovania socializmu. Keď potom uvidí, ako Alexa brutálne zatýkajú pri protikomunistickej demonštrácii, dostane infarkt. Preleží v kóme osem mesiacov a tým pádom zmešká pád berlínskeho múru aj zjednotenie Nemecka. Keď sa preberie, doktor upozorní Alexa a jeho sestru Ariane, že sa mama nesmie rozrušiť. Alex teda rozhodne, že sa budú tváriť, akoby socializmus stále fungoval...
|
|
|
Už keď som prvýkrát videl trailer na Good bye Lenin, mal som pochybnosti o tom, či sa na takejto zápletke dá postaviť dvojhodinový film. Vysvitlo, že sa to dá, no treba zaplatiť určitú cenu. Aby totiž Alex udržal svoju mamu v ochrannej bubline nevedomosti, postupne začne robiť veci, ktoré odľahčenú "trabantovú" satiru posúvajú smerom k psychologickej dráme. Po prvé, celý veľkoklam je svojou podstatou nemorálny a je to tým zjavnejšie, čím dlhšie trvá. Po druhé, posadnutosť, s akou Alex rieši všetky drobné detaily, odhaľuje hlboký a krásny vzťah k matke, no spolu s ním aj komplex viny (za mamin infarkt aj za otcovu emigráciu).
Záver filmu prináša ešte zopár ďalších temných odtienikov, no zároveň brilantne uzatvára príbeh a pridáva výstižný komentár k socialistickému zriadeniu ako takému. Suma sumárum, v scenári je oveľa viac materiálu na premýšľanie, než by sa zdalo podľa traileru, a je príliš viditeľný na to, aby sa Good bye Lenin dal pozerať s vypnutým mozgom.
Režisérovi Wolfgangovi Beckerovi sa podarilo vystihnúť kontrast medzi umelým socializmom a hektickým zmätkom roku 1990. Pokojná, usadená atmosféra v izbe pani Kernerovej je celkom autentická a mnohým z nás bude pripadať dôverne známa. Prvé úspechy zjednotených futbalistov či podomový predaj satelitných antén zas dobre ilustrujú priekopnícky nádych raného kapitalizmu. Z môjho pohľadu najpôsobivejší moment nastáva, keď sa pani Kernerová na vlastnú päsť vyterigá z postele a vyrazí na malú prechádzku. Nasleduje záber, ktorý bol očividne vykalkulovaný na ohromenie diváka, no aj tak má úžasnú silu. Nie, neprezradím ho, musíte si zbehnúť do kina :-)
|
|
|
K dobrému dojmu z Good bye Lenin prispieva aj kvalitné obsadenie postáv. Daniel Brühl ako Alex aj Maria Simonová ako Ariane podali veľmi slušný výkon, no Katrin Sassová v úlohe Alexovej mamy doslova exceluje. Pracuje s prepracovanými nuansami a aj uprostred filmu, kde sa jej postava prakticky nemení, dokáže vyčarovať pestrý a tvárny prejav. Z vedľajších postáv treba spomenúť Chulpan Khamatovovú ako Alexovu priateľku Laru. No bodujú aj predstavitelia vyslovene epizódnych postáv (napríklad Michael Gwisdek ako alkoholik a bývalý kolega pani Kernerovej).
Aj keď sa Good bye Lenin prezentuje ako dielo v štýle "Ostalgie", je oveľa menej nostalgický než napríklad Pupendo - a slúži mu to ku cti. Ako totiž v závere filmu hovorí Alex: "Krajina, v ktorej žila jeho matka, v skutočnosti nikdy neexistovala. Existovala Stasi, existoval múr a kopa bizarných detailov okolo". Ak si teda chcete naozaj užiť nostalgie, pustite si hocijakú českú komédiu z osemdesiatych rokov. Good bye Lenin má trochu vyššie ambície a aj ich plní. Jeho jedinou slabinou je občasné trenie medzi satirickou a vážnou rovinou. Kto chce vidieť inteligentnú komédiu, hor sa do kina!
Good Bye Lenin! (Nemecko, 2002, 120 min.)
Réžia: Wolfgang Becker. Scenár: Bernd Lichtenberg. Kamera: Martin Kukula. Hudba: Yann Tiersen. Hrajú: Daniel Bruhl, Katrin Sass, Chulpan Khamatova, Maria Simon, Florian Lukas, Alexander Beye
