ZÚRIACI BÝK - PROJEKT 100 |
ZÚRIACI BÝK - PROJEKT 100 |
Film Zúriaci býk (r. Martin Scorsese), rozpráva príbeh boxera Jake La Mottu. Nie je pritom biografiou akú poznáme, nesústreďuje sa na prosté a holé vyrozprávanie príbehu tejto pozoruhodnej osobnosti. V centre filmu totiž okrem toho stojí aj snaha zachytiť psychológiu komplikovanej postavy. Zúriaci býk ale nie je ani čisto boxerským filmom, kĺbi v sebe prvky všetkých uvedených žánrov.
Jakea spoznávame už ako dospelého muža na vrchole jeho fyzických síl, bažiaceho po majstrovskom titule v strednej váhovej kategórii. Peripetie jeho života však spôsobujú, že jeho život sa neodohráva na lineárnej priamke začínajúcej v bode A a končiacej v bode B. Ak sa pokúsime vyjadriť osud postavy graficky, dostaneme tvar sínusoidy. Okrem analyticko-geometrickej analógie by sme ho mohli prirovnať k horskej dráhe s vrcholmi a pádmi. Keď Jakea spoznávame má síce byt a rodinu, ale z toho čo vidíme vyplýva, že luxusne si nežije. Časom sa mu darí dosiahnuť to, po čom tak veľmi túžil, majstrovský titul. S tým aj určitý finančný obnos a jeho život sa začína blížiť americkému snu. Potom prichádza zlom, dramatický zvrat, Jake padá veľmi tvrdo na dno. Metaforicky povedané, Jake si rozbíja hubu aj mimo ring.
Režisérovi Martinovi Scorsesemu sa sa podarilo nakrútiť výnimočné dielo. Musím sa priznať, že box ako šport nemám príliš v obľube, no napriek tomu som sa na Zúriaceho býka veľmi tešil. Od Scorseseho som čakal, že ponúkne na tento nie veľmi estetický šport diametrálne odlišný pohľad ako film Rocky. A keďže hlavnú postavu stvárnil Robert De Niro, nebolo nad čím rozmýšľať. Z kina som sklamaný rozhodne neodchádzal.
Scorseseho snímka určite nie je postavená na prehnane naturalistickom zobrazení scén zápasu dvoch novodobých gladiátorov. Vo filme majú aj tieto scény svoje miesto, ale nestávajú sa nosným motívom. Nepôsobia teda samoúčelne a neexitujú iba preto, aby sa divák dve hodiny pozeral na to, ako si dvaja zrelí muži rozbíjajú huby. Skôr slúžia na dokumentovanie fyzickej náročnosti športu a na čiastočné dokreslenie pohnútok Jakovho konania (aj keď primárne sú tieto vyobrazené mimo ring). Otázkou teda ostáva, čo je oným nosným motívom diela? Je to osud postavy, ktorý vyzerá ako jazda na horskej dráhe? Alebo je to zachytenie vývinu psychiky postavy boxera bojujúcej v modernej aréne? Odpoveď nie je celkom jednoznačná. Scorsese balansuje medzi týmito líniami veľmi obozretne a zároveň vyvážene a vyrovnane. Ani jednému z týchto motívov nepriraďuje dominantnú alebo submisívnu polohu, sú skôr v rovnováhe. Všetky sa navzájom prelínajú, stretávajú, spájajú.
Čo sa týka samotnej postavy Jake La Mottu, tá sa divákovi predstavuje v dvoch odlišných polohách jeho osobnosti. Je človekom, ktorý začínal od nuly, dosiahol všetko čo mohol, ale vzápätí o to prišiel a je boxerom, ktorý túži po jedinom: majstrovskom titule. Na ceste za týmto cieľom ničí a poráža (až na pár výnimiek) všetko a všetkých, čo sa postavia medzi neho a jeho sen. Akoby sa mu však strácala hranica medzi bojom v ringu a reálnom živote. Bojuje s bratom a ženou, vzťahy s nimi sa mu rozpadávajú ako pod údermi jeho boxerských rukavíc. Tento motív sa dá prirovnať aj k donkichotskej snahe poraziť veterné mlyny. Jake sa totiž snaží vyhrať nad tým, čo vidí iba on, čo v skutočnosti nie je reálne. Hranica tohto súboja sa úplne vytráca v momente, keď fyzicky napadá ženu aj brata kvôli podozreniu zo sexuálneho pomeru medzi nimi. Zrazu sú veterné mlyny až príliš reálne a hmotné.
Vráťme sa však ešte na chvíľu k už spomínaným scénam zápasov. Tie totiž svojou štylizáciou pripomínajú miestami tanečné predstavenie. Tento dojem je zvýraznený spomalením záberu a kľudnou, pomalou vážnou hudbou, ale predovšetkým pohybmi aktérov súboja, ktoré sú podľa mňa zámerne nereálne na úrovni boxu a zámerne reálne na úrovni tanca. Ako by Scorsese nachádzal paralelu medzi týmito rozličnými športmi. Zároveň sa v niektorých z týchto scén stretávame s až výtvarnou kompozíciou. Ako príklad uvediem scénu, keď Jake bojuje s černochom pripomínajúcim leva (už len "afro" účes pripomína leviu hrivu). Kamera, inak lietajúca voľne po ringu, nám ponúka úžasný pohľad: tvár tohto leva v ľudskej koži sa ocitne presne v strede medzi tromi lampami. Tento efekt ešte umocňuje dojem podoby zápasníka s levom. Ako čerešničku na torte nám potom tvorcovia ponúknu zvukový efekt, takmer totožný so zavytím smrtiaceho predátora.
Zúriaci býk je v každom ohľade mimoriadny film. Netreba sa ho báť, netreba mať voči nemu predsudky, treba prijať pravidlá zadefinované hneď na začiatku hry a smelo vstúpiť do ringu.
Raging Bull (USA, 1980, 129 min.)
Réžia: Martin Scorsese. Scenár: Paul Schrader, Mardik Martin. Kamera: Michael Chapman. Hudba: dobové skladby. Hrajú: Robert De Niro, Cathy Moriarty, Joe Pesci, Frank Vincent, Nicholas Colasanto, Theresa Saldana, Mario Gallo, Frank Adonis, Joseph Bono, Frank Topham, Lori Anne Flax