6.0

Filmová recenzia

Chceli by ste vidieť nejakú etnickú komédiu? Radi by ste zašli do kina na dáku komédiu o gayoch a heterosexuáloch? A nechceli by ste si raz pozrieť aj kanadskú komédiu? PS - A nechceli by ste ísť do kina len jedenkrát namiesto troch? Mambo Italiano vám túto požiadavku splní...

Angelo je zvláštny typ mladíka. Na jednej strane je ostýchavý, príliš zamyslený a len ťažko dáva najavo svoj názor či city a na druhej strane je Talian. Resp. jeho celá rodina je talianska a na ceste zo sicílskych končín neprišla do Ameriky, ako pôvodne chcela, ale až do Kanady. Napokon sa však so svojím údelom zmierila a žije spokojným životom v Kanade. Teda, spokojným, svojrázne talianskym, pričom sa vždy dokáže "povadiť" o drobnosť resp. hlasne riešiť každú maličkosť. A keď príde o tetku Jolandu, nejedna vec sa zmení...

Najmä v živote Angela, ktorý sa čoraz viac utiahne do seba a sveta telenoviel. Chvíľu sa síce stretáva so svojím spolužiakom Ninom, no neskôr sa Angelo stane terčom posmechu na škole Pius X. a jeho samota je potvrdená...

Ubehne približne 15 rokov a Angelo sa za náreku svojej matky a hnevu svojho otca sťahuje do vlastného bytu. A predsa sa jeho život na chvíľu rozjasní v momente, keď sa opäť stretáva so svojím priateľom Ninom a začnú tvoriť zaľúbený gay pár... Šťastie však netrvá dlho a Angelo musí začať o svoje životné šťastie bojovať...

Že znie popis deja nezaujímavo, bláznivo alebo skôr rozpačito či dokonca mieša príliš veľa prvkov na pole jedného filmu? Áno, to je Mambo Italiano, neuveriteľný mix filmových prvkov. Už samotné zaradenie komédie do etnického subžánru vyznieva zvláštne, pretože Mambo Italiano je kanadským filmom o Talianoch. Problematický je však v konečnom dôsledku scenár resp. obrovské množstvo prísad, ktoré obsahuje.

Na začiatku vás čaká dynamický, zručne zostrihaný prológ o Angelovej rodine a príchode do Kanady. Už tu však vidíme snahu prílišne parodizovať resp. privlastňovať. Na jednej strane silne pripomína Angelova rodina odchod najznámejšej talianskej rodiny za rieku - capa Corleone, ale v podaní paródie, pretože Angelovci pristanú v Kanade. A v tomto momente začína do deja zasahovať pre zmenu prílišná snaha preukazovania vlastných talianskych čŕt v cudzom prostredí. A bude horšie.

Komu nestačí čiastočná paródia či prítomnosť Talianov v Kanade, o ktorých rozpráva táto komédia, ten sa dočká ďalšieho ústredného (a pravdepodobne pôvodne najdôležitejšieho) prvku filmu - sexuálnej orientácie Angela a jeho kamaráta Nina. Resp. ich kvetnúceho a padajúceho vzťahu, ktorý v detstve nadobúda rysy priateľstva a v dospelosti partnerstva. Lenže nič nie je večné a ako ich vzťah nevydržal v detstve, tak má obrovské problémy prežiť aj v dvadsiatich či tridsiatich rokoch života.

Problém komédie Mambo Italiano nie je vo vtipnosti - smiať sa budete a vtipy nie sú nezaujímavé. Na druhej strane, len veľmi málo frkov je skutočne originálnych a väčšina stavia na tradičné etnické prvky. Lenže budem úprimný voči vám ako divákom, keď poviem, že sledovať problémy Indov, Grékov či Talianov v takmer podobnom vydaní nie je jednoduché a už vôbec nie stopercentne vtipné. Áno, jeden z problémov Mambo Italiano súvisí s jeho načasovaním resp. skutočnosťou, že sa valí na vlne kópií Mojej veľkej tučnej gréckej svadby (a budem úprimný, osobne som nezahorel láskou ani k tejto komédii resp. na stupnici môjho hodnotenia sa ledva vyšplhala medzi šestku a sedmičku).

Tvorcovia si pravdepodobne skutočnosť nedostatočného etnického potenciálu uvedomili, a tak šupli do komédie ešte aj pár homo - a heterosexuálnych prvkov a ich rôznorodé (resp. často negatívne) prijatie u talianskych rodičov. Ale to už sme opäť pri spomínaných etnických prvkoch... Je zvláštne sledovať komédiu, v ktorej si tvrdohlavý Talian čosi zaumieni, približne v polovici filmu vykričí svoj názor do publika v kine a v druhej polovici dokáže zaň iba veľmi ťažko bojovať. V tom momente sa dostávame k ďalšiemu problému Mambo Italiano - menšia sympatickosť hrdinov.

V tomto bode musíme rozlíšiť dve skutočnosti - herecké umenie protagonistov a naše sympatie voči nim. Žiaľ, ťažko sa budujú sympatie k hrdinom, ktorí nevedia, čo presne chcú a nedokážu vás svojím (i svojským) spôsobom osloviť. Navyše množstvo hercov úmyselne prehráva v snahe zvýrazniť talianske črty svojich hrdinov. Najprv vám môže tento element celkom imponovať, no v druhej polovici vám začne skutočne liezť aj na nervy.

Tím stojaci za touto komédiou tak nevybočuje z priemeru - či už ide o hercov, scenáristu (ktorý svoju úlohu nezvládol a postupoval skôr ako zvierací hrdinovia z Čapkovej novely, keď narval do svojho diela všetko, čo ho napadlo) alebo režiséra (ktorý odviedol svoju prácu akurát na priemerný výsledok).

Možno som voči Mambo Italiano príliš kritický. Neskrývam svoje presvedčenie, že som sa na filme bavil. Zároveň však podotýkam, že ide skôr o zábavu hodnotenia šiestich bodov, resp. o jeden bod nižšiu ako pri Mojej veľkej tučnej gréckej svadbe. V konečnom dôsledku je Mambo Italiano skutočne len ľahko nadpriemernou komédiou, na ktorej sa pobavíte, ale ktorá neprináša vlastne vôbec nič nové.

Mambo italiano (Kanada, 2003, 92 min.)
Réžia: Émile Gaudreault. Scenár: Steve Galluccio. Kamera: Serge Ladouceur. Hudba: FM Le Sieur. Hrajú: Luke Kirby, Claudia Ferri, Sophie Lorain, Paul Sorvino, Ginette Reno, Peter Miller.