10

Filmová recenzia

Film, ktorý sa tento týždeň dostáva do našich kín, predchádza znamenitá povesť. Na konte má viacero nominácii na Oscara, či Zlaté glóby, najmä za herecké výkony. Okrem toho, jeho prijatie zahraničnou kritikou bolo skutočne veľmi pozitívne. Pozrime sa teda na to, ako to s jedným z najlepších filmov v tohtoročnej distribúcii je.

Hotel Rwanda je nakrútený podľa skutočných udalostí. Rozpráva príbeh dramatickej politickej situácie, ktorá v roku 1994 prerástla do ozbrojených stretov dvoch národov žijúcich na území jedného štátu. Konflikt Hutuov a Tutsiov v prvej polovici 90. rokov minulého storočia si vyžiadal mnoho strát na ľudských životoch. Podobné krízové situácie však rovnako dávajú vyniknúť najčistejším prejavom a vlastnostiam ľudských pováh. Z nich sa na jednej strane rodia hrdinovia, na strane druhej zradcovia. Jedným z hrdinov, ktorý vzišiel spomedzi ľudu v Rwandskej občianskej vojne, je aj Paul Rusesabagina (Don Cheadle). Manažér pobočky siete hotelov Des Mille Collines v Kigali, hlavnom meste Rwandy, zachránil 1268 ľudských životov bez rozdielov národnostnej príslušnosti. Skutok pripomínajúci, ako svojou povahou, tak aj veľkosťou aktivity záchrancu mnohých Židov počas holokaustu - Oskara Schindlera (v súvislosti s Rwandským konfliktom sa pomerne často skloňovalo slovo genocída, čím sa ešte viac približujeme k holokaustu, aj keď v menšom meradle). Rusesabagina počas vojny vo svojom hoteli poskytol útočisko mnohým ľuďom, ktorí prišli o svoje domovy a nemali kam ísť. Nebyť práve Rusesabagina, mali v podstate jedinú možnosť: bezcieľne sa túlať ulicami v plameňoch a dúfať, že sa dožijú ďalšieho rána a úpenlivo očakávať vytúžený koniec konfliktu. Ten však (čiastočne aj kvôli ignorácii vyspelých krajín) nemal prísť tak skoro a ulicami Kigali a celou Rwandou tiekli dlhé dni potoky krvi.

Tento rok sme sa v kinodistribúcii na Slovensku mali možnosť stretnúť s viacerými filmami, zaoberajúcimi sa politicko-vojenskými problémami a konfliktami, vo väčšej či menšej miere. Spomeňme napríklad nie veľmi vydarený politicko-melodramatický thriller Tlmočníčka Sydneyho Pollacka, či drámu Christophera Hamptona Prekliata Argentína. Bohužiaľ, obidva filmy neboli práve príkladom kvalitnej filmárčiny. Preto je na mieste podotknúť, že Hotel Rwanda ich v mnohom prekonáva a divákovi ponúkne skutočne silný zážitok. A to hneď z viacerých dôvodov.

Režisér Terry George nazerá tému Rwandského konfliktu z pohľadu jednej osoby, ústredného hrdinu snímky, Paula Rusesabagina. Základné informácie o ňom som spomenul už vyššie, preto ich nebudem zbytočne opakovať. Vo filme sa do jeho príbehu dostávame na začiatku občianskej vojny. Paul svedomito a zodpovedne riadi prevádzku hotela a dozerá na jeho bezproblémový chod. Doma ho čaká rodina, ktorá funguje priam úkažkovo. Avšak jeho život (a životy všetkých obyvateľov Rwandy) naruší vypuknutie občianskej vojny. Na hotel sa zrazu kladú iné nároky a situácia sa dramatizuje aj doma, keďže Paulova manželka pochádza spomedzi Tutsitov, pokým on, naopak, je Hutu. Ozbrojené komandá Hutuov začnú robiť čistky a vraždia "švábov" Tutsitov po stovkách. Výraznú úlohu v týchto "jatkách" vo väčšine prípadov absolútne nevinných ľudí zohráva rádio RTLM, ktoré vyzýva Hutuov do boja proti "švábom" a skrz ktoré sa jednotlivé oddiely a frakcie Hutuov koordinujú. V tejto situácii je Paul nútený riešiť množstvo problémov: udržať hotel v prevádzke a zároveň chrániť životy členov svojej rodiny. Po evakuácii európskeho obyvateľstva z krajiny, sa hotel mení na útočisko pre mnoho obetí vojny, ktoré prišli o domov, či sa jednoducho boja smrti. Hotel sa vďaka "ochrane" OSN zastúpenej plukovníkom Oliverom (Nick Nolte) stáva relatívne bezpečným miestom. Aspoň kým sa boje nepresunú do jeho bezprostrednej blízkosti.

Toľko náčrt základných udalostí, do ktorých nás Hotel Rwanda vovádza. Ako vidno, ide o situáciu pomerne dramatickú a vypätú, ako to už v podobných prípadoch býva. Film sa teda sústreďuje na zobrazovanie občianskej vojny, pričom tak robí cez príbeh jedného muža. Mimochodom, stojí za zmienku, že skutočný Paul Rusesabagina, spolupracoval na filme ako odborný poradca. Jeho herecký predstaviteľ, Don Cheadle, sa úlohy chopil so skutočnou bravúrou. S absolútnym prehľadom zvláda všetky momenty filmu. Či už ide o dramaticky extrémne vypäté situácie ako napríklad evakuácia rodiny, alebo scény, ktoré sú akosi uvoľnenejšie, herecký prejav Dona Cheadla pôsobí skutočne vynikajúco. Svedčia o tom aj rady nominácii a ocenení, ktoré si za svoju kreáciu vyslúžil. Jeho Paul Rusesabagina, muž postavený pred neľahké problémy, sa tak stáva nie supermanom z komixu, ale reálnym človekom, ktorý proste konal tak, ako to považoval za správne.

Zo zvyšku hereckého ansámblu treba vyzdvihnúť Sophie Okonedo, ktorá stvárnila Paulovu manželku Tatianu. Jej part vo filme tiež nebol práve ľahký, no hodenú rukavicu zodvihla tiež so cťou. Postava manželky a matky, žijúca v neustálom strachu o život svoj a svojej rodiny, je vďaka herečkinmu citlivo vyváženému prejavu uveriteľná a nepôsobí príliš prehnane, či nevieryhodne ani v scénach, ktoré by ľahko mohli skĺznuť k zbytočnému patetizmu a sentimentu. Vo vedľajších úlohách sa objaví viacero známych tvári. Majú pritom spoločné jedno, na plátne dostávajú pomerne málo priestoru. Nick Nolte ako plukovník OSN podáva štandardný výkon, Cara Seymour zaujme v úlohe Pat Archer, silnej, no zároveň citlivej a krehkej pracovníčky červeného kríža a Joaquim Phoenix sa predstaví ako kameraman televízneho štábu Jack Daglish. A poteší aj účasť Jeana Rena, aj keď iba v skutočne malej úlohe riaditeľa siete hotelov, v ktorej pracuje aj Paul. Vo všeobecnosti teda treba pochváliť casting filmu a aj jednotlivých predstaviteľov. V rámci príbehu pôsobia veľmi kompaktne a vhodným spôsobom sa dopĺňajú.

Výrazným kladom snímky je samotná réžia Terryho Georgea, ktorý je aj spoluscenáristom. Podarilo sa mu natočiť dielo angažované, no pritom nie propagandistické. Podarilo sa mu do filmu "prepašovať" viacero horúcich tém, aktuálnych aj dnes (kritika vyspelých krajín, resp. ich ignorácie voči problémom zvyšku sveta apod.). Podarilo sa mu udržať si odstup od svojich tém. Povinný arzenál ťažkotonážneho patetizmu, je tak vo väčšine scén, ktoré by k nemu mohli smerovať, eliminovaný takmer úplne, alebo aspoň výrazne potláčaný. Samozrejme, nachádzame tam aj takéto scény, avšak ako som spomínal, nie sú natoľko rušivé, ako tomu býva v prípade podobných diel. Emocionálny účinok tak v divákovi doznieva ešte dlho po skončení scény (a pravdepodobne aj po skončení filmu). Aj to je jeden z prvkov, vďaka ktorým je Hotel Rwanda skutočne silným filmom.

Po formálnej stránke je film spracovaný kvalitne, aj keď nijako invenčne. Jeho pozitívnym rysom je, že na viacerých miestach necháva režisér vypovedať obraz viac ako hovorené slovo, čím umocňuje celkovú atmosféru. Kamera Roberta Fraissea (okrem iného Frankenheimerov Ronin) ponúka pekne nasnímané jednotlivé situácie a vhodným spôsobom vystihuje atmosféru toho, čo sledujeme. V intímnych scénach sa k postavám priblíži a podľa potreby navodzuje dojem pokoja, či naopak, nepokoja v rozhovore. Na druhej strane masové scény sníma tak, že sa v nich divák nestráca, nepôsobia chaoticky, ale naopak prehľadne. Na tomto má určite zásluhu aj strihačka filmu Naomi Geraghty vyvažujúca film po tempo-rytmickej stránke. Divák sa tak nenudí ani na chvíľu, scény sú za sebou radené veľmi presne a nie sú umelo predlžované.

Film Hotel Rwanda teda bude skutočne asi patriť medzi favoritov na post najlepší film v tohtoročnom distribučnom pláne. Je to film, ktorému chýba výrazná akademickosť v podobe prehnaného ťahu na Oscarovú bránku. Je to film, ktorý sa nebojí zatínať do živého, oživovať nedávnu minulosť a hovoriť o nej. Je to film, v ktorom Don Cheadle v hlavnej úlohe predvádza skutočný herecký koncert veľmi zdatne mu sekuduje Sophie Okonedo, ale aj herci v menších vedľajších úlohách. Je to skrátka film, ktorý sa rozhodne oplatí vidieť.

Hotel Rwanda (V. Británia/Juhoafrická republika/Taliansko, 2004, 121 min.)
Réžia: Terry George. Scenár: Keir Pearson, Terry George. Kamera: Robert Fraise. Hudba: Rupert Gregson-Williams, Andrea Guerra, Afro Celt Sound System. Hrajú: Don Cheadle, Sophie Okonedo, Nick Nolte, Joaquin Phoenix, Desmond Dube