ZA PLOTOM

Námet a príbeh nikdy nepatril medzi najsilnejšie stránky filmov z producentskej dielne Spielberga a jeho kamošov. Preto ani tentokrát nemožno čakať jemne načrtnuté hlbšie témy, alebo vážne posolstvá tak, ako nám ich tradične servírujú majstri s lampou vo svojom logu. Pohľad na dejovú líniu alebo niekoľko vydaných trailerov tiež nepomáha a predsa tu čaká relatívne vysoké hodnotenie. Čím si ho tento film zaslúžil? V mojich očiach snáď tým, že na sofistikovanejší príbeh sa vykašľal, nahradil ho jednoduchou dejovou líniou (ako by to DreamWorks nerobil vždy) a obalil ho skupinkou milých hrdinov a najmä neskutočne dynamických dobrodružstiev. Miestami som sa cítil ako pred pätnástimi-dvadsiatimi rokmi, keď som sledoval ešte grotesknú dvojicu Tom a Jerry. Koľkokrát išlo aj v ich podaní iba o to najjednoduchšie, ukoristiť trošku jedla, ponaháňať sa po dome a vzájomne sa klčkovať? Za plotom si berie iba kúsok tohto námetu – sústredí sa na prázdne žalúdky hrdinov a ich snahu schramstnúť dáke jedlo. A popritom si vystreliť z konzumného života súčasnosti.

Pokiaľ vám taký námet stačí na uspokojenie a dokážete si predstaviť variáciu na grotesku v celovečernej renderovanej podobe a pripravíte sa na salvy gagov situačnej komiky, môžete byť veľmi spokojní. Mierne odlišný koncept sa odlišuje od posledných dvoch počinov DreamWorks, t.j. nemáme tu parodickú analógiu na mafiánske príbehy pod morom alebo infantilné dobrodružstvo s lemurmi. Ale vraciame sa na pôdu, ktorú dokáže štúdio výborne zúžitkovať. Na mušku si zoberie určitú tému a neparoduje ju priamo ako v inom filmovom príbehu, ale sarkasticky ju prenáša do sveta iných (tentoraz zvieratiek). Na pomoc si pritom volá aj samotných ľudí, ktorých ukazuje v celej podobe (t.j. nie iba od pol pása ako v iných animákoch), kde občas zaznie pokus o sofistikovanú elimináciu škodcov a la Wallace and Grommit (ale ide skôr o náznak ako perfektnú kópiu).

Chýba tu hlboká myšlienka a koniec koncov viacerí budú márne hľadať aj jedinečné, nezabudnuteľné momenty. Ale namiesto nich sa na nás valí skutočne výborne vyplnených 83 minút, ktoré ponúkajú formu určenú skôr pre deti, ale zároveň aj množstvo gagov, ktoré si vychutnajú skôr dospelí. Najdôležitejším prvkom humoru Za plotom ostáva nejednoznačnosť resp. pýtickosť viacerých scén. Polyfunkčné gagy chŕlia viaceré pointy – deťom postačí jedna (lebo ďalšie ešte asi nepochopia), ale dospelí nájdu aj dve-tri. Toto je presne humor, ktorý fungoval na Shrekovi a s miernou obmenou sa vracia po dvojročnej odmlke na naše plátna a to si treba ceniť. Iste, vo vzájomnom porovnaní nie je Za plotom dôstojným súperom, pretože Shrek ho rýchlo porazí na body i knock-out, ale v záplave slaboduchých pokusov typu Karcoolka či Divočina ide o vítané spestrenie ukazujúce, že animák ešte dokáže milo prekvapiť. A najmä po promo kampani zloženej zo slabších ukážok.

V čom sa skrýva nabudené kúzlo Za plotom? Vo filmárskom umení. Keď si porovnáme množstvo humoru s Príbehom žraloka, je vyššie a najmä vizuálne lepšie pripravené. Zatiaľ, čo tam sa pár situačných gagov objavilo, aby si vystrelilo z určitého momentu (napríklad semafor v morskej metropole), zvyšok mal na starosti veľkohubý Oscar, ktorý kecal, kecal, kecal, až sa niekto zasmial alebo ho jednoducho prešla chuť sledovať jeho žvásty ďalej. Za plotom ponúka iný koncept – vtipy servíruje prostredníctvom obrazu. Preto tu nie je až také dôležité sledovať jednotlivých hercov dabujúcich rozličné postavy (hoci zhliadnuť Brucea Willisa či Avril Lavigne v pôvodnom znení môže byť fajn), pretože väčšina humoru sa ukáže na plátne pomocou akcií, grimás či určitého gesta postavičiek. Opäť malá analógia s Tom a Jerry – tam nepovedal nikto zo zvieracích hrdinov pomaly ani súvislú vetu a vystačili si vo filme. Tu je prirodzene dialógov viac, ale aj tak nie sú až také potrebné. Zoznamovanie sa zvierat s urbanizovaným prostredím a ich lavírovanie v ňom je veľmi vtipné.

A pritom nezabúdajú tvorcovia ani na postavičky, ktoré si máte obľúbiť. Osobne hlasujem pre korytnačku Vernoma pre určitý kúsok vážnosti, mývala RJ pre jeho snahu o chrabrosť, dvojicu vačíc (najmä tú mladšiu originálne nahovorenú práve Avril Lavigne) a najmä veveričiaka Hammyho (uznávam, že tu je možno Stevea Carrella z originálu škoda).

Znie môj názor na Za plotom príliš pozitívne? Nie je to na škodu, pretože tentoraz na vás čaká v kine pomerne milé prekvapenie. A je o to lepšie, o čo slabší film čakáte, alebo koľko trailerov ste si napozerali. Osem bodov je možno dosť veľa, najmä v spoločnosti iných animákov, ale v tomto smere narážam na vlastnú pascu nastraženú ešte minulý rok Madagscarom so siedmimi bodmi. Dať Za plotom rovnakých sedem by bolo nespravodlivé, vhodnejšie je ísť o bodík nahor. Čas ukáže, či si ho naozaj zaslúžil.

Over The Hedge (USA, 2006, 83 min.)
Réžia: Tim Johnson, Karey Kirkpatrick. Scenár: Len Blum, Lorne Cameron. Hudba: Rupert Gregson-Williams. Hrajú: V slovenskom znení: Peter Rúfus, Štefan Skrúcaný, Luboš Kostelný, Marián Slovák, Helena Geregová, Juraj Predmerský