HMLA

Niežeby John Carpenter napísal a zvládol svoj počin pred štvrtinou storočia oveľa sofistikovanejšie, ale v roku 1980 platila Hmla za zaujímavý projekt vďaka osobe, ktorá ho vytvorila a štýlu, ktorý pri ňom použila. Dejová niť nebola oveľa hrubšia, ale na rozdiel od tej súčasnej nemala toľko dier. V roku 2005 nefunguje takmer nič, množstvo osôb a momentov sa tu opakuje, niektoré momenty môžu pôsobiť ako flashback, hoci ním vôbec nie sú. A občas sa môžete aj zamotať (že čo sa to vlastne deje), najmä v mieste, kde by ste čakali úplne priamočiary dej. Niečo tu nie je v poriadku a scenáristi odviedli skutočne ťažkú robotu, keď dokázali zbúchať na celých 100 minút dej, kde sa takmer 80 percent času nič nedeje, iba padá hmla na mestečko, v ktorom niekto pred ňou uteká a občas niečo šuchne-buchne a nie je vidieť ani tých duchov mŕtvych námorníkov, ktorí by si mali užiť trošku toho krviprelievania na nevinných mladých a pekných ľuďoch. Je to škoda a práve tu je kľúčový rozdiel. Carpenter sa nebál krvi, strachu, a ani trošky brutality. Pokojne ukázal pahýľ či hák alebo iný pomocný vraždiaci nástroj mŕtveho ducha a nevinnú obeť patrične zamordoval.

Rupert Wainwright si neporadil so scenárom a žiaľ, ani s vizuálnou stránkou filmu. Je to škoda, pretože trailer bol zostrihaný relatívne slušne a Wainwright mal za sebou horor dostatočne prešpikovaný krvavými flashbackmi - Stigmata. Wainwright je vôbec režisér, ktorý nakrúti pre strieborné plátna až dva filmy za dekádu, a tak je prekvapivé, že si vyberá relatívne priemerné alebo až podpriemerné filmy. Pri Stigmatách sme sa napačmali slušnou vizuálnou stránkou, ale pri Hmle nás o podobnom umení veru Wainwright nepresvedčí. Hmla padá a padá, hrdinovia sa v nej strácajú, často nie je vôbec nič a zrazu: tresk! Auto alebo hrdina do niečoho narazí a vy sa máte zľaknúť. To je všetko? Žiaľ, áno, pretože duchov rozbalí režisér až v posledných minútach a potom nastúpia záverečné titulky. Je to zrada, pretože keď sa už niečo akože na plátne stane a zjaví sa záblesk deja, tak to všetko Hmla zabalí (vrátane vás v sále).

Hmla nemá s pôvodnou klasikou prakticky nič spoločné okrem pokusu o zhodný scenár. Ale ten je zmenený na obyčajnú tínedžerskú vyvražďovačku s minimom nápadov, takže zlyháva už v momente, keď vám niekto povie o takom horore, kde hmla vraždí ľudí... No, čo si budeme nahovárať, po všetkých Vreskotoch a Viem, čo ste robili minulé leto a iných kúskoch, nás už nič neprekvapí, tobôž takáto zlátaninka. A aj ten rybársky hák sa najlepšie zapichol do obete asi v tom minulom lete.

Žiaľ, Hmla nie je ani taký druh zlého filmu, čo by bol zábavný a preto si nevyslúži napríklad 2-3 body, ale ešte menej. Keby sme sa na ňom schuti zasmiali, že čo za kravinu tam rozbalili zúčastnení na plátne, to by dopadlo ešte dobre, najmä v nenáročnom letnom období. Ale pretože sa väčšina bude 80 minút nudiť, 10-12 možno zabávať a zvyšok patrí aj tak iba záverečným titulkom, tak tu udelím veľkoryso jeden bod za sporo odeté slečny utekajúce pred smrťou. Mimochodom, náš šéfredaktor sa nedal ovplyvniť ani ich vnadami či pôvabom a Hmle chcel tresnúť nulu. Veru, málokto sa mu bude čudovať...

The Fog (USA, 2005, 99 min.)
Réžia: Rupert Wainwright. Námet: John Carpenter, Debra Hill – scenár filmu Hmla z roku 1979. Scenár: Cooper Layne. Kamera: Nathan Hope. Hudba: Graeme Revell. Hrajú: Tom Welling, Maggie Grace, Selma Blair, Rade Sherbedgia, DeRay Davis, Kenneth Welsh, Adrian Hough, Sara Botsford