ÚČASTNÍCI ZÁJAZDU

Knižná predloha operuje s viacpočetnou skupinkou v ktorej je ťažko hovoriť o hlavnom hrdinovi. Tým je vlastne český národ ako taký, ktorý je cez svoje karikatúry láskavo pranierovaní vo svojej typickej podobe – v dovolenkovaní. Typický Vieweghov humor, ktorý je často postavený na kontraste fyzickej a psychickej stránky človeka (naivná blondína, vtipná šeredka) a na briskných dialógoch, je vo veľkej miere literárny. Na druhú stranu celý pôdorys tohto a i mnohých ďalších príbehov (Vybíjaná, Kurz tvorivého čítania) je svojím rozdelením na niekoľko dejových rovín, striedaných po uzavretých epizódach, typicky bestsellerovský a absolútne prijateľný pre filmové spracovanie. Pravdaže nemôže ísť o šesť či sedem rovnocenných rovín, ale skôr o klasické dve – tri. Ako príklad môže slúžiť Traffic.

O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som si uvedomil, že film sa ani tak netrápi množstvom postáv, ale ich neuveriteľne literárnymi takmer nepointovanými dialógmi. Celá úvodná časť (nástup do autobusu, šoféri, cesta), akoby pozostávala z dramatizovaného pásma, kde postavy opakujú staré známe a populárne repliky („Ty podšálky!“), ale akosi zbytočne v sprievode obrazu. V tomto momente ma – priznávam sa – oblieval studený pot a v hlave mi vyskakovali spomienky na Troškove Kameňáky.

Prekvapeniam však ešte zďaleka nebol koniec. Zatiaľ, čo časť môjho okolia zostala v šoku pri zmenách oproti knihe (tie zmeny boli podľa mňa zväčša úplne relevantné a nijak drastické), ja som sa skôr sústredil na predstaviteľku (takpovediac) hlavnej úlohy – Annu Polívkovú. Videl som ju prvý krát a bol som príjemne šokovaný. Jednak neuveriteľnou podobnosťou s otcom (tvár, držanie tela, farba hlasu) a jednak veľmi príjemným civilným herectvom. Úloha Jolany jej sedela ako ušitá. Podobne kvalitné party si pre seba nechali aj niektorí ďalší (Holubová, Klepl, Štěpánková), iní pôsobili príliš jednoducho, akosi zostrihnuto. Týkalo sa to najmä troch „komických“ dvojíc (Ignác s Oskarom, Karel a Karel a Irma s Denisou). Ich repliky jednoducho stratili vtip a akúsi surovú pravdivosť knihy a zostali z nich rozpaky, či ide o satirický gag alebo nedokonalú pointu. Úplne prázdny a necharizmatický mi prišiel spevák Max. Akonáhle stratil literárnu auru spisovateľa, ktorý si všetko všíma, komentuje a „zneužíva“ pre svoje pozorovania, stratil aj veľkú časť svojho opodstatnenia. Maxov osud mi príde pomerne trefný pre celý film. Paradoxne napriek tomu, že sa v mnohých replikách drží svojho predchodcu, je to vlastne úplne iný film.

A nemyslím to iba v negatívnom slova zmysle. Druhá polovica filmu totiž aspoň zľahka naznačuje režisérovu schopnosť pracovať s atmosférou (tanec Květy Fialovej na móle). Debutant Jiří Vejdělek (seriál Redakce) chvíľami navodzoval priam európske nezávisle kino, ale samozrejme len veľmi zľahka. Mám na mysli napríklad momenty s fotografiou z mladosti, alebo záverečnú rozlúčku s lokáciami. Úplne na záver si nechávam milostnú scénu medzi Jolanou a voyerom. Napriek tomu, že sála bola nabudená a ľudia sa často smiali, mne táto scéna neprišla komická, ale naopak veľmi romantická a tak zvláštne nežná. Aby som parafrázoval film: Páčil sa mi veľmi a nie som žiaden úchyl. Som Vladimír.

Celý film je zvláštne nevyrovnaný. Chvíľami vtipný a chvíľami lacný, chvíľami ďalšia česká komédia postavená na hereckých výkonoch a chvíľami náznak čohosi iného. Počas sledovania Účastníkov zájazdu sa môj pocit zväčša hýbal okolo stredu a nakoniec aj tak zostal. Čosi, čo nemôžem úprimne a otvorene odporúčať, ale zároveň ani zamiesť pod podlahu.

Účastníci zájezdu (ČR, 2006, 113 min.)
Réžia: Jiří Vejdělek. Scenár: Michal Viewegh, Jiří Vejdělek. Kamera: Jakub Šimůnek. Hudba: Oskar Petr. Hrajú: Anna Polívková, Eva Holubová, Bohumil Klepl, Jana Štěpánková, Květa Fialová, Jitka Kocurová, Ondrej Koval, Adrian Jastraban, Jaromír Nosek, Martin Sitta, Eva Leinweberová, Šárka Opršálková, Kristýna Leichtová, Martin Pechlát, Miroslav Krobot