PRÁZDNINY

Amanda (Cameron Diaz) žije vo vile v USA a jej priateľ je had, ktorý sa vychrápe so sekretárkou. Tým pádom sa však zrúti jej doterajší život a chce zmeniť svoje miesto. Resp. zmeniť miesto chcú na najbližšie obe dámy, ktoré sa pri chate stretnú a po životných skúsenostiach prídu na rovnakú zaujímavú myšlienku. Pretože sa blížia Vianoce a oni sa nechcú trápiť v miestach, kde im život nepraje, rozhodnú sa nastúpiť do lietadiel a vymeniť si na prázdniny svoje domovy. Iris sa tak vydáva do veľkej vily v USA, kde si môže užívať slniečko, bazén, obrovskú plazmu i haldu DVD. A Amanda priletí do zasneženého Anglicka, kde sa prebojuje do útulnej chalúpky v lese a po trampotách s jazdením na správnej strane vozovky sa celkom udomácni. Je zrejmé, že na scéne sa musí objaviť aj pár chlapíkov, ktoré dajú Iris i Amande za pravdu, že výmena domovov bol skvelý nápad a dokonca ich môže priviesť aj na iné myšlienky resp. položiť si otázku, kam sa chcú uberať vo svojom živote. Iris tak narazí na hudobného skladateľa Milesa (zaujímavý Jack Black) a Amanda objaví brata Iris, ktorý má podobu Judea Law...

Zatiaľ čo pri kúskoch Po čom ženy túžia a Milovať je zábavné postavila Nancy Myers do hlavných úloh mužov, Prázdniny sú už filmom o ženách a primárne pre ženy. Svoju porciu zábavy si užije aj mužské publikum, ale nie každý pán akceptuje absenciu Mela Gibsona či Jacka Nicholsona a náhradu v podobe Judea Law či Jacka Blacka vo vedľajších úlohách. Každopádne Prázdniny ponúkajú najmä ženské vnímanie lásky a nastolených situácii. Réžia Nancy Myers je však dostatočne starostlivá i pevná na to, aby ste si dokázali Prázdniny užiť v ich celej dĺžke...

...ktorá dosahuje úctyhodných 138 minút! Čo je na romantickú komédiu dosť veľa, najmä keď vám prezradím fakt, že romantické línie oboch hrdiniek sa naplno prejavia až v poslednej štvrtine filmu. Dovtedy nás čaká slušná premisa a halda dialógov. Množstvo dialógov občas kombinovaných so situačnou komikou však nie je úplne na škodu, pretože vďaka nim sa dostávame čoraz bližšie na telo Iris i Amandy. Tvorcovia majú more času a väčšinu filmu tak sledujú dva ciele – vykresliť podrobne oba ženské charaktery (prípadne načrtnúť aj pár vedľajších, ako napríklad Judea Law) a viesť siahodlhé dialógy o láske. To nie je až taký zlý nápad vzhľadom na bujnejúce vianočne obdobie. Práve v tomto období sa o láske toľko hovorí, že film skvelo zapadá do súčasnej citovej mozaiky väčšiny z nás a úvahy o láske môže zaujímavo rozšíriť. Teda pokiaľ sa dokážeme naladiť na správnu nôtu. Uľahčím vám rozhodovanie, keď naťuknem, že miestami sa môžete cítiť tak blažene ako pri sledovaní brilantnej Lásky nebeskej, s ktorou sa niektoré elementy Prázdnin dajú porovnať? Tá atmosféra i emócie sa len tak ľahko prehliadnuť nedajú...

Prázdniny totiž nie sú štandardnou romantickou komédiou, ktorá by rozvinula dve podobné línie, ale lásku rozdeľuje do dvoch podôb. Zatiaľ čo pri Amande sa venuje klasickej filmovej romantike, pri Iris vykresľuje režisérka skôr priateľstvo, alebo balansuje na notoricky známej tenkej línii medzi priateľstvom a láskou. Čo nie je až taký častý jav v tomto druhu filmov a Prázdniny tým získavajú zaujímavý bod navyše. Tvária sa totiž ako klasická romantická komédia, no na tú štandardnú romantiku si až tak veľa miesta nevyhradzujú. Je však otázne, či sa chcete nechať dojímať a zabávať zvyškom filmu... A oceniť aj detaily, pretože okrem množstva slov dokážu pracovať Prázdniny aj s obrazom a výborne zobrazujú maličkosti medzi dvojicami (letmé dotyky, výber slov a pod.) resp. slušne pracujú s výpravou – aspoň anglická pasáž je dostatočne malebná a ukazuje nejaké centimetre snehu v tomto období, keď u nás je skôr sucho...