JA TIEŽ

Danielovi prichádza na pomoc kolegyňa Laura (Lola Dueñas). Síce z radov „bežných“ ľudí, no s rovnakým problémom vykorenenia zo spoločnosti. Zatrpknuto funguje ako osamelé indivíduum bez rodiny, priateľov a partnerskú otázku rieši v alkoholovom opare bez lásky a na jedno použitie. Nezvládnutie rodinných nezhôd v nej zanechalo len ťažko sa hojace rany, no v neobvyklom priateľskom zväzku s Danielom v sebe opäť zapaľuje plamienok ľudskej spolupatričnosti a dosiaľ ignorovanej sebaúcty. Danielova schopnosť povzniesť sa nad neriešiteľnosť niektorých problémov z nej robia rozhodnú ženu, ktorá sa rada nechá nahovoriť na drobné bláznovstvá vrámci ich prehlbujúceho sa vzťahu.

Okrem tohto „mentálne nerovnocenného“ zväzku sa režiséri venujú aj čisto down-lovestory medzi Pedrom (Daniel Parejo) a Luisou (Lourdes Naharro). Opraty však drží v rukách majoritná societa a z jej pohľadu vnímame takúto rodiacu sa lásku ako čosi nezdravé. Film Ja tiež vtipne a s opäť veľmi potrebným nadhľadom „ponúka riešenie“, hlavne cez rúcanie fyzických i mentálnych bariér medzi Laurou a Danielom. Pedro s Luisou dostávajú zaslúžený priestor pre svoju romancu, znova s dôstojným a nedehonestujúcim dozorom zo strany chromozómovo nepostihnutej väčiny.

Álvaro Pastor a Antonio Naharro vo svojej snímke neútočia na city a nefabrikujú srdceryvné situácie. Každá osoba, či už mentálne zdravá alebo chorá, má svoje miesto na slnku a k dispozícii dostatočný arzenál prospešných zbraní na dôstojné a spokojné prežitie svojho príbehu. Súcitu sa ale nedá dostatočne vyhnúť, no treba nanajvýš zohľadniť Pastorovu a Naharrovu snahu nestavať na tejto emócii, ale kvitovať zobrazovanú rovnocennosť kvality života v rôznych spoločenských duševne odlišných subskupinách.