JOHNNY ENGLISH SA VRACIA

Poznáte syndróm nechcených pokračovaní? Jedna strana chce mať film, po ktorom tá druhá vlastne ani netúži. No minulej časti sa podarilo zarobiť a kreatívnych návrhov je málo; a točí sa z núdze cnosť. Johnny English je kráľovský príklad – prvý diel z roka 2003 si dnes takmer nikto nepamätá, Rowan Atkinson má za sebou x lepších úloh atď. A filmy Johnny Englisha prichádzajú v riadne veľkej pauze medzi jednotlivými časťami série Jamesa Bonda, ako by sa chceli títo dvaja nejako dopĺňať. Výsledok ale neteší, pretože aj keď od úvodného dielu nastalo pár zmien, kvalitatívne sa ďaleko neposunul.

Johnny English medituje v tibetskom kláštore, no aj tu ho materská služba nájde a povoláva späť do akcie. Do Anglicka sa totiž chystá čínsky premiér, na ktorého majú spáchať atentát neznámi páchatelia a ústredie MI7 má jasno: English je jediný, čo môže zločinu zabrániť. Známy agent bude čeliť novým šéfom, ktorí naňho nasadia nováčika Tuckera a nechýba ani pekná žena, psychologička Kate Summer.

Jediný, kto sa nakoniec do finálneho medzisúčtu trestuhodne nedostal, je poriadny záporák. Čo je iste kolosálna chyba a všetci, čo majú napozerané špionážne či agentské filmy, dobre vedia, že ich kvalita je spravidla priamo úmerná intenzite zloducha a jeho majstrovského plánu. Prvý film Johnny Englisha bola síce kravina, ale aspoň sa hrala s dejom, pár zvratmi a John Malkovich si postavu zlého žabožrúta užil. Žiaľ, náhrada sa hľadala ťažko – a nenašla sa. Scenáristi dostali tým pádom náročnejšiu misiu vytvoriť dianie, ktoré niekam smeruje, ale už sa nemôže spoľahnúť, že dej bude vpred ťahať aj ďalšia osoba. A zloducha predsa len vždy treba, aj kvôli vyrovnaniu síl i pobytu postáv na plátne.

Tento absentujúci element sa nahradiť nepodarilo – a fešná doktorka či otravný poskok sú len slabou náplasťou. Sú tu síce k rozvíjaniu Johnnyho humoru, ale jeho problém je zásadný – Atkinson takmer nezlezie z plátna a po necelej polhodine už riadne lezie na nervy. Kde v prvom dieli nastal asociačný skok inam, tu sa film iba vezie ďalej vo svojich reáliách, čaká na ďalšiu grimasu či situačnú blbosť a servíruje ju naplno v trápnom Atkinsonovom podaní. Jeho druhý problém sa rozhodne nezmenil – Johnny English je často iba Mr. Bean v lepšom obleku či smokingu, väčší rozdiel by ste našli ťažko.